Index S&P500

Obsah článku

1. Aktuálna cena a graf
2. Čo je to index S&P500
3. História S&P500
4. Aké spoločnosti nájdeme v S&P500?
5. Výkonnosť indexu
6. Váhy spoločností v S&P 500
7. Sektory S&p500

Aktuálna cena a graf

Aktuálnu cenu indexu S&P500 nájdete napríklad aj na priloženom grafe, ktorý znázorňuje jeho cenový pohyb za posledných 12 mesiacov.

Cenu indexu ovplyvňuje viacero faktorov, no veľmi zjednodušene sa dá povedať, že ak sa akciám firiem zahrnutých v indexe S&P500 prevažne darí, jeho hodnota rastie a naopak ak hodnota akcii firiem z tohto indexu prevažne klesá, klesá aj jeho hodnota. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v kapitole Výkonnosť indexu nižšie v tomto článku.

S&P 500, celým názvom The Standard and Poor’s index, predstavuje jeden z najpopulárnejších akciových indexov súčasnosti. Index sleduje a meria hodnotu akcií 500 najväčších spoločností podľa trhovej kapitalizácie. Konkrétne sa jedná o akcie firiem, ktoré sú zalistované na New York Stock Exchange (NYSE) alebo NASDAQ, prípadne na burze CBOE.

Hoci sa index zväčša týka akcií amerických spoločností, neplatí to vo všeobecnosti. Vo všetkých prípadoch však S&P 500 sleduje akcie, ktoré sú kótované na amerických burzách. Môže však ísť o aj o spoločnosti z iných kútov sveta, ktoré sa obchodujú v USA.

Akciový index predstavuje ukazovateľ vývoja hodnoty akcií daného trhu. Tým pomáha investorom lepšie sledovať ako súčasný stav, tak aj dlhodobý vývoj v tomto prípade konkrétneho trhu, či plniť funkciu dlhodobého meradla úspešnosti vývoja portfólia z hľadiska výnosov.

Ukazovateľ kondície US ekonomiky

Obľuba S&P 500 vyplýva najmä z dôležitosti amerického trhu pre globálne aj lokálne ekonomiky. Práve z toho dôvodu značná časť užívateľov považuje tento index za úplne najspoľahlivejší ukazovateľ stavu amerického, ale vďaka zaradeniu zahraničných firiem a sile amerického trhu, poťažmo aj celosvetového akciového trhu.

Tickery indexu

Na burzách a u brokerov nájdete index S&P500 najčastejšie pod tickerom (skratkovým označením) SPX, ale často sa stretnete aj s tickermi ako INX, GSPC a ďalšími.

Zaujímavosťou je, že 500 spoločností, ktorých akcie sú súčasťou indexu S&P 500, predstavujú viac ako 80 % z celkovej kapitalizácie verejne obchodovateľných akciových spoločností na amerických burzách. Ku konkrétnemu výberu, ktorý nevychádza len zo spomínanej kapitalizácie, sa dostaneme v ďalších kapitolách článku.

História S&P 500

Vznik S&P 500 datujeme k 5. marcu 1957. Jeho história je však ešte výrazne rozsiahlejšia. Poďme sa na ňu pozrieť postupne. Prvou dôležitou udalosťou bolo založenie vydavateľstva Poor’s Publishing, za ktorým stál Henry Varnum Poor. Toto vydavateľstvo následne vydávalo návody pre investorov k oblasti železničného priemyslu.

Ďalšou dôležitou udalosťou bol vznik prvého akciového indexu v roku 1923. Ten priniesla analytická spoločnosť Standard Statistics Company. Prvý akciový index vtedy čítal akcie 233 amerických spoločností a jeho hodnota bola vypočítavaná na týždennej báze.

Standard Statistics Company okrem spomínaného indexu začalo aj s hodnotením hypotekárnych záväzkov. Len o 3 roky neskôr potom pridali ďalší akciový index, ktorý čítal akcie 90 spoločností a jeho hodnota bola vypočítavaná na dennej báze.

S tým už sa presúvame k prvým zmienkam o Standard & Poor’s. Tento názov totiž niesla spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1941 fúziou Poor’s Publishing a Standard Statistics Company. 16 rokov neskôr, v marci roku 1957, bol rozšírený pôvodný akciový index na 500 spoločností a bol premenovaný na S&P 500 Stock Composite Index.

Zaujímavosťou je, že autori indexu jeho vývoj dopočítali spätne až do roku 1789. Už po 5 rokoch od jeho spustenia si správu dát týkajúcich sa indexu vzala na starosť spoločnosť Ultronic Systems, ktorá zaisťovala zistenie a implementáciu nájdených dát o akciách indexu.

Dôležitá zmena prišla v roku 1976

Do roku 1976 bol však tento index skôr informatívneho charakteru. To sa zmenilo ponukou investície do prvého podielového fondu, ktorý sledoval hodnotu indexu.

Za tým stála The Vanguard Group. Obchodovať index jednotlivcom umožnila ako prvá burza Chicago Mercantile Exchange (CME), ktorá v apríli roku 1982 spustila možnosť obchodovania futures založených na hodnote indexu. Rok potom, v júli roku 1983, bolo spustené obchodovanie S&P 500 opcií na Chicago Board Options Exchange (CBOE).

Značnú zmenu priniesol rok 1986, od ktorého sa začala hodnota indexu prepočítavať každých 15 sekúnd. To znamená 1 559-krát za každý obchodný deň. O šírenie dát sa potom začala starať známa agentúra Reuters.

Zaujímavú novinku pre investorov priniesla CME Group v septembri roku 1997, kedy ponúkla možnosť obchodovania nového futures kontraktu S&P E-mini. Z ďalších veľkých zmien by sme vyzdvihli rok 2005, kedy index prešiel na verejné kapitalizácie upravené o pohyblivú váhu.

V súčasnosti si S&P 500 drží vedúcu pozíciu na poli sledovanosti jednotlivých indexov. Mnoho investorov ho považuje za ten úplne najdôležitejší pre zisk informácií o akciovom trhu v USA aj zvyšku sveta.

Aké spoločnosti nájdeme v S&P500?

V indexe S&P 500 nájdeme akcie približne 500 najväčších spoločností obchodovaných na amerických burzách. Medzi tie najznámejšie patria Apple, Microsoft, Alphabet (Google), Amazon, Meta (bývalý Facebook), Tesla, Berkshire Hathaway, Exxon Mobile, UnitedHealth Group, Johnson & Johnson, JP Morgan Chase, Visa, Nvidia či Procter & Gamble. Aktuálny zoznam všetkých firiem zahrnutých v indexe nájdete napríklad na tejto stránke.

Nutné je uviesť, že na rozdiel od indexov ako Russell 1 000 nie sú kritériá zaradenia akcií spoločnosti do indexu S&P500 plne formálne a objektívne.

O zahrnutí spoločnosti totiž rozhoduje komisia. Tá pri svojom rozhodovaní sleduje najmä 8 hlavných kritérií, kedy sa jedná o napr. trhovú kapitalizáciu, likviditu, ako dlho sú jej akcie verejne obchodovateľné či reprezentáciu a podiel odvetvia v americkej ekonomike.

Objektívne kritéria pre zaradenie firmy do indexu

Napriek tomu však máme niekoľko objektívnych formálnych kritérií na to, aby sa vôbec spoločnosť mohla zaujímať o zahrnutie svojich akcií do indexu. Konkrétne sa jedná o napr.:

Trhová kapitalizácia firmy musí byť vyššia ako 14,6 miliardy USD
Akcie spoločnosti musia byť verejne zalistované primárne na burzách New York Stock Exchange (NYSE) či NASDAQ
Objem obchodovania každý mesiac po dobu 6 mesiacov pred hodnotením zahrnutia akcie musí byť prinajmenšom 250 000 akcií
Nejedná sa o cenné papiere (akcie) výslovne vylúčené z možného zahrnutia v indexe

Ďalšie faktory

Z menej konkrétnych a obvyklých kritérií sa spomína napr. podiel spoločnosti na americkom trhu, ziskovosť v poslednom kvartáli a ziskový výsledok posledných 4 kvartálov ako celku, vysoká likvidita akcií či to, že zamknuté podiely (tie, ktoré sa nedajú obchodovať na burze) nepresahujú počet akcií, ktoré sú voľne obchodovateľné.

Spomínané faktory potom ovplyvňujú čisto zahrnutie akcií do indexu, nie to, či sa v indexe dlhodobo udržia. Porušenie týchto faktorov tak nemusí nutne viesť k okamžitému delistovaniu z indexu S&P 500. Ide však o jedny z hlavných možných dôvodov vylúčenia z indexu. Účasť v indexe je rozhodne cieleným stavom pre väčšinu veľkých spoločností, a to nielen kvôli prestíži, ale aj pre šancu ďalšieho rastu ceny ich akcii. To vychádza z toho, že indexové fondy jednoducho musia nakúpiť akcie novo zalistovanej spoločnosti, aby mohli ďalej sledovať hodnotu indexu.

V súčasnosti nájdeme v indexe akcie 500 najväčších spoločností. Zaujímavosťou je však to, že aj napriek tomu, že sa jedná o 500 spoločností, index číta 503 akcií. To je zapríčinené tým, že niektoré spoločnosti ako napr. Alphabet ponúkajú rôzne druhy podielových cenných papierov, ktoré sú v S&P 500 zahrnuté.

Výkonnosť indexu

V kapitole, ktorá pojednáva o výkonnosti tohto indexu, je vhodné začať citátom jedného z najväčších investorov modernej histórie. Tým je Warren Buffett, ktorý sa k indexu S&P500 už dlhodobo vyjadruje veľmi pozitívne a odporučil by ho snáď každému investorovi. V roku 2017 sa nechal počuť, že:

„Myslím si, že investície do nízkonákladových S&P 500 fondov dávajú najväčší zmysel prakticky v akomkoľvek období. Indexové S&P 500 fondy odporúčam ľuďom už veľmi dlhú dobu.“

Pre priemerného investora sa zdá byť táto stratégia naozaj najzaujímavejšou a zároveň najvhodnejšou. Aj keď je hneď niekoľkých dôvodov, ktorými sú napr. otázky započítania inflácie, dividend, daní a ďalších vecí veľmi zložité odhadnúť, aká bola historická výkonnosť tohto indexu, odborné zdroje sa zhodujú, že keď jeho začiatok budeme datovať k 50 rokom minulého storočia, aj po započítaní inflácie sa priemerný ročný zisk S&P500 drží nad 7 %. Preto z historického hľadiska predstavuje S&P 500 jednu z najspoľahlivejších možností investície na dlhodobý horizont v kontexte so ziskovosťou.

Historická výkonnosť indexu S&P 500 na ročnej báze. Zdroj: Macrotrends.com

S&P 500 je zaujímavý aj z krátkodobejšieho hľadiska, keď za posledných 5 rokov aj napriek tohtoročnému prepadu o viac ako 20 % zaznamenal zisk 42 %. Pre porovnanie by ste si za rovnaké obdobie dosiahli pri konzervatívnej investícii do zlata zisk 26,6 %, u výrazne rizikovejšieho indexu NASDAQ 100 zisk 79,4 % a na Dow Jones (DJIA) indexe zisk 32,4 %. Nevyhneme sa však ani porovnaniu s kryptomenami, kedy bitcoin za posledných 5 rokov ponúkol investorom zisk 513 %. Samozrejme ale pri neporovnateľne väčšom riziku.

Váhy spoločností v S&P 500

Tu sa môžeme držať jednoduchého pravidla – čím vyššia je kapitalizácia spoločnosti, ktorej akcie nájdeme v indexe S&P 500, tým vyšší je jej podiel na indexe. Konkrétne vychádzame zo vzorca trhovej kapitalizácie spoločnosti vydelenej celkovou kapitalizáciou akcií v indexe. To spôsobuje, že tie najvyššie kapitalizované spoločnosti majú na vývoj hodnoty indexu výrazne vyšší dopad ako spoločnosti menšie. Pre predstavu Apple predstavuje vďaka svojej kapitalizácii dokonca približne 7 % podiel na indexe. Akcie 10 najväčších spoločností indexu S&P 500 potom majú až viac ako 25% podiel na výkonnosti celého indexu. Vývoj hodnoty indexu je tak silne naviazaný práve na vývoj hodnoty akcií týchto spoločností.

10 spoločností s najvyšším podielom na S&P 500 (platné v 10/2022):

1. Apple (Apple) – 6,99%
2. Microsoft (MSFT) 5.63%
3. Amazon (AMZN) 3,32%
4. Tesla (TSLA) 1,96%
5. Alphabet Class A (GOOGL): 1,93%
6. Alphabet Class C (GOOG): 1.71%
7. Berkshire Hathaway Class B (BRK.B): 1.59%
8. UnitedHealth Group (UNH): 1.54%
9. Jonhson & Johnson (JNJ): 1.39%
10. Exxon Mobil (XOM): 1.36%

Základom konkrétneho výpočtu hodnoty S&P 500 je potom plávajúca trhová kapitalizácia jednotlivých spoločností. Tú predstavuje cena jednej akcie vynásobená všetkými verejne obchodovateľnými akciami. Akcie, ktoré nie je možné obchodovať na burze, sú tak z tohto výpočtu vyňaté. Tieto hodnoty jednotlivých spoločností sa následne sčítajú a vydelia tzv. deliteľom. Ten je určený priamo správcom indexu, pričom jeho zmysel spočíva v stabilizácii ceny (udržanie cenovej konzistencie). Nejde o to, aby správca indexu vyložene určoval jeho cenu, ale aby pomocou deliteľa mohol reagovať na úkony jednotlivých spoločností typu ich fúzií a akvizícií, vzniku dcérskych spoločností, navýšenie či zníženie počtu akcií atď.

Sektory S&P 500

Spoločnosti a akcie v indexe S&P 500 si môžeme mimo jednotlivých spoločností rozdeliť aj na 11 sektorov, v ktorých dané spoločnosti podnikajú. Konkrétne sa jedná o technológie, zdravotníctvo, financie, nehnuteľnosti, energetiku, materiály (a ich ťažba), spotrebný sektor, priemyselné odvetvia, utility, komunikácia a spotrebný tovar.

Najväčšie zastúpenie v indexe má oblasť technológie, ktorá zažíva v súčasnosti obrovský rozmach. Medzi hlavnými spoločnosťami tejto oblasti by sme spomenuli napr. svetoznámych gigantov ako Apple, Microsoft, IBM či Meta.

Nasleduje oblasť zdravotníctva plná najmä farmaceutických spoločností, výrobcov zdravotníckych potrieb a materiálov a výskumných spoločností. Z tradičných príkladov sa jedná o napr. CVS, Johnson & Johnson či UnitedHealth Group. Zdravotníctvo býva historicky menej ovplyvnené aktuálnou ekonomickou situáciou oproti ostatným 3 sektorom s najvyšším podielom na indexe. Konkrétne sektor technológií však pri koronavírusovej kríze ukázal, že ani táto téza nemusí byť stopercentná.

V tabuľke na treťom mieste podľa podielu na indexe S&P 500 nájdeme spoločnosti zameriavajúce sa na spotrebný sektor, najmä neesenciálny tovar a služby. Aj medzi týmito spoločnosťami samozrejme nájdete množstvo svetoznámych firiem ako Staburcks, AMC či Nike. Na tejto oblasti sa značne prejavuje ekonomická situácia (aj fáza cyklu), kedy tradične vyšší kapitál do týchto spoločností ide v čase, keď sa ekonomike darí lepšie.

Banky a iné finančné inštitúcie zastupujúce oblasť financií zaujímajú štvrté miesto podľa podielu na S&P 500. Mimo bánk túto oblasť reprezentujú aj napr. fondy a iní správcovia kapitálu, poskytovatelia platobných služieb a úverov či poisťovne. Z najväčších SPX spoločností sa jedná o napr. JPMorgan Chase, Visa či Mastercard.

Ďalej sa podľa (postupne podľa podielu na indexe) jedná o poskytovateľov komunikačných služieb, priemyselné odvetvia a spotrebný tovar (teda tovar potrebný pre každodenný život). Až za nimi pre mnoho ľudí prekvapivo nájdeme energetický priemysel, utility, nehnuteľnosti a spoločnosti zameriavajúce sa na ťažbu a spracovanie surovín.

Sektory podľa podielu na indexe S&P 500. Zdroj: Investopedia.com

Znalosť týchto odvetví a ich váhy na indexe nám dávajú možnosť ešte lepšie pochopiť, akým spôsobom je vypočítavaný vývoj jeho hodnoty a aké informácie (a o akých odvetviach primárne) nám index dáva. Zároveň nám S&P 500 dáva možnosť investície naprieč všetkými spomínanými odvetviami, kedy by sme inak museli voliť konkrétne akcie či špecializované indexy.

Čo čítať ďalej?

V našej sérii profilových článkov sme sa venovali aj ďalším americkým, európskym a ázijsko-pacifickým indexom a tiež spôsobu, ako do nich investovať.