V tomto článku si rozoberieme, čo to vlastne burzové indexy sú, ako fungujú, na čo nám slúžia, ako sa dajú obchodovať a či stojí za to ich sledovať.
Indexy vs. burzové indexy
Hoci sme spomínali dôležitosť burzových indexov, aj vo svete financií sa stretneme s mnohými ďalšími indexmi. A samozrejme aj mimo neho. Pojem index totiž vychádza z latinčiny, kedy ho v súčasnosti využívame ako označenie pre ukazovateľ či zoznam.
Pre potrebu investícií mimo burzových indexov môžeme sledovať hneď niekoľko ďalších indexov sledujúcich veličiny nad rámec samotnej ceny a kapitalizácie cenných papierov obchodovaných na burze. Typickými príkladmi sú tu indexy volatility alebo Fear & Greed indexy. Najznámejší index merajúci volatilitu je index VIX (meria mieru volatility). Pre sentiment trhu zase CNN Fear & Greed index merajúci mieru strachu a chamtivosti na trhu, teda sentiment, ktorý na trhu panuje.
Čo sú to burzové a akciové indexy
Burzové indexy sú jedným z najznámejších a najvyužívanejších indikátorov popisujúcich vývoj daného trhu. Ich hlavným účelom je zabezpečiť vypovedajúce informácie o vývoji daného na burze obchodovaného trhu, či pre porovnanie konkrétnej investície v danej oblasti s daným trhom ako celkom (či jeho najväčšími zástupcami).
Najčastejšie sa potom stretávame s burzovými indexmi sledujúcimi akciový trh, teda indexmi akciovými. Pomocou indexov však môžeme sledovať vývoj viac-menej akéhokoľvek trhu, kedy medzi tie burzové spadajú aj napr. indexy sledujúce dlhopisy či komodity.
Najobľúbenejšie a najčastejšie obchodované akciové indexy merajú vývoj a stav konkrétneho akciového trhu či jeho odvetví, sledujú teda priamo obchodovateľné akcie. V tomto článku sa z dôvodu ich dôležitosti budeme venovať práve najmä im.
V ďalšej časti článku sa pozrieme na konkrétne indexy, ale pre predstavu medzi tie najznámejšie patria napr. americké indexy S&P 500 (SPX), Dow Jones Industrial Average (DJIA) alebo Nasdaq Composite (IXIC).
Základným princípom fungovania burzových indexov, ktorý vo svojej definícii opisuje Česká banková asociácia, je ten, že každý cenný papier vybraný pre daný index má v indexe danú váhu, ktorá zodpovedá podielu trhovej hodnoty tohto cenného papiera na všetkých cenných papieroch v danom indexe.
Najznámejšie akciové indexy
Index S&P 500
S&P 500 sleduje a meria hodnotu akcií 500 najväčších spoločností zalistovaných na amerických burzách, konkrétne NYSE a NASDAQ. Ide najmä o americké spoločnosti, ale hlavným kritériom je práve primárny listing na burzách USA. 500 spoločností zalistovaných v indexe S&P 500 predstavuje viac ako 80 % z celkovej trhovej kapitalizácie verejne obchodovateľných akciových spoločností zalistovaných na burzách USA. Preto sa jedná o jeden zo základných ukazovateľov vývoja amerického akciového trhu ako celku.
Index Nasdaq Composite
Nasdaq Composite, najčastejšie označovaný iba ako Nasdaq, je ďalší zo známych amerických indexov. Tento index sleduje prevažnú väčšinu akcií spoločností zalistovaných na burze Nasdaq. V súčasnosti ich je cez 3 700. Známy je najmä svojím dôrazom na akcie technologických spoločností, ktoré k aprílu 2022 predstavovali cez 51 % indexu. Aj kvôli tomu je často považovaný za index, ktorý nám ukazuje vývoj trhu spoločností zameriavajúcich sa na technológie.
Index Dow Jones Industrial Average (DJIA)
Druhým najstarším indexom USA zakončíme tri z najsledovanejších indexov sústrediacich sa práve na Spojené štáty americké. Dow Jones Industrial Average, ktorý je tiež často označovaný za Dow 30, je akciový index, ktorý sleduje 30 veľkých verejných tzv. blue-chip akciových spoločností zalistovaných na burzách NYSE a Nasdaq. Zaujímavosťou je, že oproti väčšine ostatným najznámejším indexom sú v ňom akcie vážené na základe ceny, nie kapitalizácie.
Index STOXX Europe 600
Za indexom STOXX Europe 600 a ďalšími STOXX indexmi (Euro STOXX 50, STOXX Global 1800,…) stojí dcérska spoločnosť Deutsche-Börse Group, STOXX Ltd., kedy sa tieto indexy sústredia najmä na európsky trh. STOXX Europe 600 obsahuje akcie 600 spoločností naprieč 17 európskymi krajinami, ktoré majú najväčší dopad na európsky akciový trh. Dohromady tieto spoločnosti predstavujú až 90 % z voľne obchodovateľných akcií naprieč Európou v kontexte s ich trhovou kapitalizáciou.
Z ďalších európskych indexov sú vysoko obľúbené regionálne indexy ako nemecký DAX, francúzsky CAC či britský FTSE.
Ázijské indexy
Sila niektorých ázijských trhov spôsobuje, že indexy z tejto oblasti majú pre investorov taktiež nemalú váhu. Z dôležitých indexov by sme spomenuli čínske Shanghai Composite (SSE) a Shenzhen Composite (SZSE), japonské Nikkei 225 (NI225) a TOPIX (TOPIX), Hang Seng pre Hong Kong (HSI) či juhokórejskej Korea Composite Stock Index (KOSPI) a KOSDAQ.
Zvyšok sveta
Akciové indexy zo zvyšku sveta sa u nás netešia tak vysokej obľube. Z tých známych sa ale jedná napr. o austrálsky S&P/ASX 200 Index (XJO) alebo o juhoafrický South Africa Top 40 Index (SA40).
Funkcia akciových indexov
Ako sme spomínali, základnou funkciou akciového indexu je zhodnotenie aktuálnej ekonomickej situácie na danom trhu a jeho vývoj. Investori tak pomocou indexov môžu sledovať stav konkrétneho trhu (či jeho segmentu), ale aj pomocou indexu predikovať jeho ďalšie smerovanie. To všetko sa potom dá porovnať s konkrétnou investíciou vo vnútri trhu. Pokiaľ totiž daný akciový index klesá, je pravdepodobné (ale samozrejme nie isté), že bude klesať aj cena jednotlivých akcií v ňom zahrnutých a naopak. Ak tak špekulujeme nad rastom ceny akcie zahrnutej v danom indexe, ktorého cena klesá, musíme byť presvedčení o dôvodoch, prečo by to tak malo byť. Situácia totiž v teórii hrá proti nám.
Z toho rovno vyplýva aj druhá základná funkcia, a to porovnanie vývoja danej akcie s vývojom celého trhu či jeho segmentu, či dokonca pre zhodnotenie úspešnosti daného fondu (či iného správcu kapitálu) zameriavajúceho sa na určitú oblasť. Vďaka možnosti špekulovať nad vývojom cien indexov totiž chceme, aby konkrétne investície vykazovali vyššiu ziskovosť, než samotný index. A to skrátka preto, že by sme inak mohli zvoliť možnosť investície do indexu, ktorá je veľmi jednoduchá a nenákladná ako na čas, tak obvykle aj na poplatky.
Obchodovanie akciových indexov
Určite nezabudnuteľnou funkciou akciových indexov je aj špekulácia nad ich cenou, ktorá je u (nielen) retailu veľmi obľúbenou. Hoci nemožno obchodovať priamo samotné indexy, možnosť špekulácie nad ich cenou či investície do daného trhu pomocou nich existuje. A nejedná sa o nič zložité. Z indexov sú totiž derivované rôzne ďalšie nástroje, do ktorých už je možné investovať. Konkrétne sa najčastejšie stretneme s možnosťou investície “do indexov” cez futures, CFD alebo ETF.
Tieto kontrakty aspoň v niektorej z podôb ponúka pre najväčšie indexy prevažná väčšina brokerov, búrz a iných poskytovateľov a ich cena sa snaží presne kopírovať vývoj ceny daného indexu. Samozrejme sa však v niektorých prípadoch (najmä pri CFD) môže vývoj mierne (obvykle len naozaj veľmi mierne) líšiť. Rovnako sa líši nákladnosť využitia daného nástroja v kontexte s poplatkami za jeho využitie. Tu záleží na konkrétnom poskytovateľovi (aj keď napr. futures budú pre jednotlivcov v priemere nákladnejšie ako CFD).
Ako sú indexy zostavované?
Dva základné typy indexov sú:
Súhrnný index – Sleduje všetky akcie daného trhu či segmentu
Výberový index – Sleduje len akcie, ktoré splnia dané podmienky pre zalistovanie v indexe a (správca indexu ich do svojho indexu zahrnie)
Výberové indexy si potom ďalej môžeme rozdeliť obrovským množstvom ďalších kritérií. Z tých najobvyklejších sa ale jedná o výber na základe dopadov na trh, ktorý býva najčastejšie založený na kapitalizácii akcií danej spoločnosti, a ďalej podľa konkrétnych pododvetví.
Okrem toho môžeme často sledovať aj výberový index založený na výbere podľa štátu či oblasti, ktorú akcie reprezentujú, a globálne indexy. Poslednou z obvyklých možností je rozdelenie na základe búrz, na ktorých sú akcie zalistované.
Ako sa meria cena akciových indexov?
Pre rozdelenie jednotlivých indexov je tiež veľmi dôležité vedieť, akým spôsobom hodnotia váhu jednotlivých akcií vo vnútri indexu, teda podiel akcie na výslednej cene indexu. Práve to totiž môže aj na indexe sledujúcom doslova rovnaké akcie zmeniť to, aká je cena indexu alebo akým spôsobom sa vyvíja a je ovplyvňovaná vývojom jednotlivých akcií. Typickým príkladom je tu S&P 500 a S&P 500 Equal Weight. Tieto indexy totiž sledujú rovnakú skupinu akcií, ale z dôvodu váženia akcií na inom základe ponúkajú odlišné informácie. Poďme sa teda pozrieť na pár z tých základných spôsobov merania váhy akcií vo vnútri indexu.
Dva základné spôsoby počítania cien akciových indexov
Vážené podľa trhovej kapitalizácie
Pravdepodobne najobvyklejší spôsob hodnotenia podielu akcie na danom indexe, ktorý využívajú napr. indexy S&P 500, NASDAQ Composite, DAX či PX, vychádza z trhovej kapitalizácie všetkých akcií v obehu zahrnutých v indexe. Ide teda o hodnotu, ktorá vychádza z počtu daných akcií a ich ceny, konkrétne vynásobenia týchto dvoch hodnôt. Váha akcie vo vnútri indexu je tak počítaná tým, že vydelíme celkovú trhovú kapitalizáciu všetkých akcií zahrnutých v indexe trhovou kapitalizáciou konkrétnych akcií.
Tento spôsob si môžeme ďalej rozdeliť podľa toho, či zahŕňa aj akcie, ktoré sú síce v obehu, ale pre širšiu verejnosť sú viac-menej neobchodovateľné. Tu sa jedná napr. o akcie držané vládami, zakladateľmi, zamestnancami a podobne. Pokiaľ sú tieto akcie vyčlenené, označujeme metódu za Free-float adjusted (market-capitalization weighting – váženie podľa trhovej kapitalizácie).
Vážené na základe ceny akcií
Druhou z obvyklých možností, s ktorou sa stretneme napr. u Dow Jones Industrial Average či Nikkei 225, je váženie podielu na základe ceny. Tento spôsob nesleduje trhovú kapitalizáciu, ale iba cenu danej jednej akcie za každú spoločnosť. Predstaviť si takýto index preto môžeme ako portfólio, ktoré obsahuje jednu akciu za každú spoločnosť reprezentovanú v indexe. Z dôvodu rôznych možností ako splitov akcií a iných zmien sa však diskutuje nad efektivitou týchto indexov ako ukazovateľov vývoja.
Ďalšie spôsoby
Vyššie spomínané delenie je úplným základom, s ktorým sa stretnete u väčšiny z najznámejších indexov. Možností je však ešte výrazne viac. Z týchto ďalších možno spomenúť ďalej napr. váženie rovnakou mierou (všetky akcie majú rovnakú váhu), váženie na základe fundamentálnych faktorov (napr. zisky spoločností, podiel na trhu, dividenda,…) či na základe volatility.
