Zlato funguje a fungovalo ako komodita, nad ktorej cenou je možné špekulovať, tak historicky aj ako platidlo či ako rezervná komodita, pomocou ktorej sa krylo mnoho štátom vydávaných mien.
Hoci sa v tomto článku článku spôsobov využitia zlata tiež dotkneme, zameriame sa najmä na jeho pozíciu vo svete financií vrátane toho, akými spôsobmi môžeme nad cenou zlata špekulovať, prečo stojí za to do zlata investovať a aké faktory ovplyvňujú jeho cenu.
Obsah
1. Aktuálny graf ceny zlata 2. Čo je to zlato? 3. Vzácnosť zlata a kde sa nachádza? 4. Koľko ton zlata existuje? 5. Najväčší ťažiari zlata podľa štátov 6. Kde sa zlato ťaží? 7. Využitie zlata 7.1. Šperky 7.2. Priemysel 7.3. Zubné lekárstvo 7.4. Historicky - platidlo, bankovníctvo 7.4.1. Zlato ako platidlo 7.4.2. Bankovníctvo a zlato 7.5. Využitie zlata podľa sektorov 8. Zlato ako investícia 9. Čo ovplyvňuje cenu zlata? 9.1. Dopyt po šperkoch 9.2. Centrálne banky a zlaté rezervy 9.3. Ďalšie faktory 10. Ako investovať do zlata? 10.1. Investície do fyzického zlata 10.2. Investície do zlata formou ETF 10.3. Futures a opcie na zlato 10.4. Investície do firiem ťažiacich zlato
Aktuálny graf ceny zlata
Na grafe nižšie môžete vidieť aktuálnu cenu zlata v dolárovom vyjadrení za jednu uncu. Priebežne ju môžete sledovať aj na našich stránkach.
Čo je to zlato?
Čo je to vlastne zlato? Ide o chemicky odolný drahý kov žltej (zlatej) farby. Ten je síce pomerne mäkký, ale za to ponúka veľmi dobrú tepelnú aj elektrickú vodivosť.
Aj napriek svojej mäkkosti je zlato vysoko odolné voči poveternostným a chemickým vplyvom a označujeme ho za mimoriadne trvanlivé. Tieto faktory sú potom jednými z tých hlavných, ktoré ovplyvňujú jednotlivé spôsoby jeho využitia.
Vzácnosť zlata a kde sa nachádza?
Nebudeme vás trápiť ďalšími fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Čo je ale pre zhodnotenie investícií do zlata dôležité je skutočnosť, že ide o veľmi vzácny prvok.
Vznik zlata vedci spájajú najmä s kolíziou neutrónových hviezd a v menšej miere aj s explóziou supernov. To spôsobuje značne obmedzené zásoby zlata na Zemi, rovnako ako v preskúmanej časti vesmíru.
Na Zemi nájdeme zlato v najvyššej miere v zemskej kôre, kde je jeho obsah v priemere iba 4-5 milióntin celku (ppb). Tu ho nájdeme viac-menej iba ako rýdzi kov.
Nachádza sa aj v morskej vode, kde je jeho koncentrácia však ešte výrazne nižšia.
Potenciálne keby sme šli nad rámec našej Zeme, môžeme zlato hľadať aj vo vesmíre.
Aj keď je výroba zlata teoreticky možná, pri súčasných cenách (aj pri ich mnohonásobnom raste) je z ekonomického zisku extrémne neefektívna. To v praxi znamená, že by ste pri tvorbe zlata a jeho predaji v praxi vždy prerobili. Aj vďaka tomu si zlato drží svoju vzácnosť.
Koľko ton zlata existuje?
Podľa údajov z roku 2020 bolo vyťažených približne 201 000 ton zlata a v roku 2022 resp. 2023 by sme mohli byť okolo úrovne cca 207 000 ton. Objavené zásoby zlata sa však medzitým značne stenčujú.
Nevyťaženého zlata na zemi podľa odhadov nájdeme už iba približne 50 000 ton.
To by pri vyťažení viac ako 3 000 ton ročne (čo je současné tempo) vystačilo len na približne ďalších 16 rokov, čo značne podčiarkuje jeho vzácnosť. Samozrejme však môžu byť objavené ďalšie lokality na ťažbu zlata.
Najväčší ťažiari zlata podľa štátov
Približne 10 % ťažby zlata každoročne reprezentuje Čína, ktorá v roku 2020 hlásila 11,7 % podiel na ťažbe zlata. O rok neskôr už to bolo ale iba cca 9 %. V konkrétnych číslach ide o 380 ton zlata vyťažených za rok 2020 a 332 ton za rok 2021.
Čínu nasleduje Rusko, ktoré od roku 2020 preskočilo Austráliu. Rusko konkrétne vyťažilo 330,9 ton zlata a Austrália 315,1 ton.
Ďalšie významné štáty, ktoré ročne vyťažia medzi 100-200 ton zlata nájdete v tabuľke nižšie. Konkrétne sa jedná o Kanadu, Spojené štáty, Ghanu, Peru a Mexiko.
Okrem nich ešte v roku 2021 prekonali hranicu 100 ton zlata ročne Indonézia, Južná Afrika, Uzbekistan a Burkina Faso.
Ťažba zlata v roku 2021 podľa krajiny. Zdroj: Gold.org
Kde sa zlato ťaží?
Zo známych rezerv sme v roku 2020 vedeli ešte o približne 53 000 tonách nevyťaženého zlata.
10 000 z nich nájdeme v Austrálii, 7 500 v Rusku, 3 000 v USA, 2 700 v Peru aj Južnej Afrike. Vo zvyšku sveta potom zvyšných 27 100 ton zlata.
Kde sa nachádzajú identifikované zásoby zlata. Zdroj: VisualCapitalist.com
Využitie zlata
Šperky
Aj napriek tomu, že samo o sebe je zlato príliš mäkké a šperky z rýdzeho zlata nie sú príliš praktické, hlavným využitím zlata je naozaj tvorba šperkov, poťažmo ich pozlacovanie.
Konkrétne sa v nich zlato používa ako primárny kov, ale vo forme zliatin s ďalšími kovmi ako striebrom, paládiom, niklom, meďou či zinkom.
Veľmi dôležité je tu aj tzv. pozlacovanie, ktorého zmyslom nie je len skrášliť výrobok. Vďaka chemickým a fyzikálnym vlastnostiam zlata totiž pozlátenie povrchu iného kovu chráni daný predmet pred koróziou. Možností je potom aj pozlacovanie nekovových povrchov mechanickým spôsobom.
Priemysel
Rovnako ako pri pozlacovaní šperkov, ťažia aj iné oblasti priemyslu z niektorých ďalších vlastností zlata, ktoré ho robia vyhľadávaným.
Vďaka výbornej elektrickej vodivosti, ale najmä odolnosti voči externým vplyvom ho používame napr. v mikroelektronike a počítačovom priemysle. Z ďalších oblastí stojí za zmienku určite napr. sklársky priemysel.
Zubné lekárstvo
Prevažná väčšina dentálnych zliatin využíva aspoň čiastočne aj zlato. Ústna dutina totiž predstavuje pre mnoho kovov a iných vecí značne agresívne prostredie, ktoré zlato vďaka svojej chemickej inherencii zvláda oveľa lepšie.
Využitie v zdravotníctve a najmä v zubnom lekárstve tak vyplýva hlavne z jeho zdravotnej nezávadnosti.
Aj tu potom hovoríme o zliatinách s napr. meďou, striebrom, cínom, paládiom, zinkom, platinou či antimónom.
Historicky – platidlo, bankovníctvo
Zlato ako platidlo
Už od dávnych čias bolo zlato využívané ako prostriedok výmeny a po tisíce rokov rozšírené platidlo.
Prvé zmienky o zlate ako oficiálnom platidle datujeme k roku 1091 pred naším letopočtom v Číne.
Naprieč mnohými štátmi a regiónmi sme sa potom v minulosti mohli stretnúť so zlatými mincami, ktoré sa zo zlata veľmi jednoducho vďaka jeho mäkkosti razia. Pre nás z nich môže byť dôležitý napr. dukát, ktorý sa razil aj v Českej republike.
Bankovníctvo a zlato
Zlato bolo mimoriadne dôležité aj ako rezerva štátov pre nimi vydávané meny.
Zlato uložené v štátnych bankách za účelom pokrytia vlastnej meny sme označovali za tzv. zlatý štandard.
Tento stav, kedy banka musela hodnotu svojej meny garantovať a istiť zlatom, platil v mnohých štátoch naprieč celým svetom až do obdobia prvej svetovej vojny.
Vojnové výdavky v prvej svetovej vojne však spôsobili, že mnoho štátov muselo od zlatého štandardu ustúpiť, čo viedlo k inflácii mnohých svetových mien a v niektorých prípadoch ako napríklad v Nemecku dokonca až k hyperinflácii.
Vojnové okolnosti viedli následne v roku 1944 k vzniku Brettonwoodskeho menového systému. Na jeho základe bol americký dolár istený zlatom a ostatné meny boli pevne viazané na dolár.
Už v roku 1971 však z tohto systému zišlo a od zlatého štandardu sa definitívne upustilo. Odvtedy tak meny aj zlato výrazne viac podliehajú trhovej ponuke a dopytu, ktoré predstavujú hlavné faktory ovplyvňujúce ich cenu.
Nám to spoločne so zmenami regulácií a vývojom nových nástrojov dáva šancu, ako môžeme nad cenou zlata špekulovať aj my.
Využitie zlata podľa sektorov
Z už vyťaženého zlata má na jeho využitie bezkonkurenčne najväčší podiel oblasť klenotníctva. 46% z vyťaženého zlata tak v súčasnosti nájdeme vo forme šperkov.
Nasleduje zlato ako investičná komodita, čo pokrýva približne 22 % vyťaženého zlata. Sem patria ako zlaté tehly, mince, tak aj tzv. bullions, čo sú zlaté tehly, ktoré sú držané ako rezervy pre ETFs na zlato.
Obrovské množstvo vyťaženého zlata tiež držia štáty a centrálne banky, u ktorých nájdeme 17 % z celkového množstva vyťaženého zlata.
Len 15 % potom zostáva na všetko ďalšie využitie v oblastiach ako priemysel či zdravotníctvo.
Vyťažené zlato podľa sektora. Zdroj: VisualCapitalist.com
Zlato ako investícia a prečo do zlata investovať?
Konečne sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, a to k investovaniu do zlata. To predstavuje historicky jednu z tých úplne najpopulárnejších možných investícií inštitúcií i širokej verejnosti.
O zlate sa často hovorí ako o bezpečnom prístave v období krízy či o ochrane pred infláciou, čo môže byť pre mnohých investorov tým hlavným dôvodom, prečo do zlata investovať.
Ďalšími z lákadiel zlata sú napr. likvidita investícií pri voľbe investície cez nástroje ako ETF, fondy či futures, nízka korelácia s akciovým trhom či dlhopisy, kedy slúžia ako zaujímavá možnosť diverzifikácie portfólia.
V neposlednom rade potom nad zlatom môžeme špekulovať aj z toho dôvodu, že predikujeme, že dopyt po tomto vzácnom kove, ktorého množstvo je obmedzené, bude rásť a ponuka ho nestačí pokrývať.
Keď sa pozrieme na graf zlata za posledných 15 rokov, vidíme k súčasným cenám približne 2,5-násobný rast, čo láka investorov aj zaujímavú návratnosťou investície.
Čo ovplyvňuje cenu zlata?
Rovnako ako pri ostatných komoditách a mnohých ďalších aktívach, do ktorých môžeme investovať, tvorí cenu zlata stret ponuky a dopytu.
Tá je však oproti niektorým z ostatných typov investícií ovplyvnená niektorými neobvyklými faktormi ako napr. rezervami štátnych pokladníc a centrálnych bánk či vývojom amerického dolára. Rovnako tak s kartami môže značne zamiešať jeho obmedzená zásoba.
Dopyt po šperkoch na prvom mieste
Podľa údajov od World Gold Council približne polovicu globálneho dopytu po zlate predstavuje dopyt po zlatých šperkoch.
V roku 2019 bolo na tento účel zakúpených až viac ako 4 400 ton zlata. Oproti tomu len približne 7,5 % z celkového dopytu po zlate prichádzalo z oblastí technológie a priemyslu.
Kritický tu je tak záujem o nákup šperkov (ktorý sa môže spájať aj s celkovým stavom ekonomiky) aj možnosti využitia zlata v oblastiach priemyslu a technológie.
Centrálne banky a zlaté rezervy
Ďalšiu značnú časť dopytu po zlate predstavujú aj vlády a ich centrálne banky. Aj napriek tomu, že v súčasnosti neexistuje žiadny zlatý štandard pre štátne meny, držia centrálne banky a štátne pokladnice značnú časť svojich rezerv práve v zlate. A to najmä za účelom diverzifikácie od tradičných fiat mien.
A niektoré štáty majú dokonca svoje rezervy postavené primárne na zlate. V rokoch 2018 aj 2019 potom tieto subjekty zakúpili zakaždým približne 650 ton zlata, čo tiež značí zaujímavý podiel na dopyte.
Ďalšie faktory
Medzi ďalšie faktory patrí napr. vývoj ceny amerického dolára, v ktorom je denominovaná cena zlata.
Silný dolár tak často drží cenu zlata nižšie, a naopak pokiaľ sa doláru nedarí, cena zlata často rastie. Aj z toho dôvodu je zlato brané ako zaujímavý hedge proti inflácii.
S tým sa spája aj to, že zlato je značne nakupované investormi z radov retailu aj inštitúcií v obdobiach ekonomickej neistoty, recesie atď.
Preto sa tomuto bezpečnému prístavu medzi investíciami často darí v čase, keď ostatné typy investícií strácajú na hodnote a ekonomike sa nedarí.
V neposlednom rade je tiež dôležité sledovať produkciu zlata, ktorá v princípe predstavuje emisiu nového zlata na trh. Dôležitá tak je samotná produkcia, teda koľko je vyťažených v danom roku, ale aj to, či boli objavené nové zdroje na ťažbu zlata.
Ako investovať do zlata?
Existuje celý rad možností, ako investovať do zlata. A ani v najmenšom nie sú obmedzené na nákup zlata fyzického v jeho rôznych podobách.
Mimo neho totiž môžeme využívať aj zlatom istené aktíva ako ETFs, kontrakty ako futures či opcie na zlato či podielové fondy.
V neposlednom rade je možnosťou aj investície do spoločností, ktoré zlato ťažia.
Cez brokerov je možné investovať do tejto komodity napríklad cez obľúbené ETF fondy alebo kúpou akcií spoločnosti, ktoré sa špecializujú na ťažbu zlata. Recenzovali sme pre vás niekoľkých obľúbených brokerov. V tabuľke nižšie nájdete odkazy na tieto recenzie a tiež linky na ich stránky.
Top brokeri
Investície do fyzického zlata
Tradičným spôsobom investície do zlata je nákup priamo fyzického zlata. To môže byť pre mnoho ľudí zvyknutých na obchodovanie na burze značne zložité a vo výsledku je tento spôsob nákupu často aj nákladnejší oproti nákupu kontraktov či podielov na fonde držiacom zlato.
Máloktorá online investícia však dokáže nahradiť investíciu do fyzickej komodity v kontexte s istotou toho, že naozaj danú komoditu držíme, existuje a nikto nás ju nemôže zbaviť bez fyzického zásahu.
Naopak problémom pri tomto type investície je skladovanie (a prípadné poistenie či platba za úschovu), vysoké poplatky (premium oproti cene na burze) a likvidita, kedy potrebujeme zohnať niekoho, kto od nás zlato priamo fyzicky kúpi a odnesie si ho.
Pri investícii do fyzického zlata budete spravidla nakupovať od špecializovaných obchodníkov a najčastejšie sa stretnete s tromi typmi:
- Zlaté zliatky, teda zlaté prúty, tehly, pliešky a ďalšie. Tie sú najčastejšie ponúkané v štandardizovaných hmotnostiach v rozmedzí 1 až 10 uncí, ale môže sa líšiť podľa výrobcu aj vášho záujmu.
- Zlaté mince o váhe 1-2 unce, aj keď aj tu sa môže hmotnosť líšiť podľa typu mince. Existujú potom rýdzo investičné, ako aj zberateľské mince, kedy sa často stretávame s kombináciou. Ťažiť tak môžeme zo zmeny hodnoty zlata aj samotnej zberateľskej mince, ktorej cena môže rásť aj nezávisle na hodnote zlata.
- Šperky – posledná z obvyklých možností spôsobov nákupu fyzického zlata predstavuje nákup zlatých šperkov. Tu je však nutné dávať obzvlášť veľký pozor na to, aký kvalitný šperk kupujete – aká časť zlata tvorí jeho materiál. S tým je spojená tzv. taviaca hodnota šperku – hodnota surových súčastí šperku pri pretavení na rýdze zlato – ktorá je primárnou časťou investície do zlata. Pri šperkoch však cena spravidla nekopíruje cenu zlata, kedy platíme prirážku podľa toho, aká spoločnosť daný šperk vytvorila, aký prepracovaný je atď.
Investície do zlata formou ETF a podielových fondov
Ďalším z vysoko obľúbených spôsobov investície do zlata sú ETFs na zlato a podielové fondy.
Každá akcia či iný podielový cenný papier na nich predstavuje fixné množstvo zlata (ktoré podielový fond či ETF spravuje za svojich klientov).
Obrovskou výhodou je tu jednoduchosť nákupu a vysoká likvidita, kedy touto formou nakupujete zlato rovnako ako akcie, indexy atď. u toho špecializovaných brokerov. Oproti nákupu fyzického zlata sú poplatky mnohonásobne nižšie. Napriek tomu však poplatky za správu existujú.
Pri podielových fondoch je potom bežnejšie to, že sú ich investície diverzifikované naprieč komoditami a nedržia tak čisto zlato. Cieľom je tak prekonať držanie obyčajného zlata, investíciu do najväčších indexov atď. Aj preto sú v tomto prípade spravidla poplatky vyššie.
Futures a opcie na zlato
Do zlata môžete investovať aj formou kontraktov ako sú futures či opcie.
Aj tu zvolíte dôveryhodného brokera, ktorého môžete ďalej vyberať aj na základe bezpečnosti, spreadu, poplatkov či nástrojov na obchodovanie a ďalšieho.
Futures konkrétne bývajú veľmi obľúbeným spôsobom pre investovanie (nielen) retailom, pretože oproti ostatným spôsobom nemajú vysokú kapitálovú bariéru k investícii, poplatky bývajú nízke a investícia ponúka vysokú likviditu.
Investície do firiem ťažiacich zlato
Pokiaľ chcete zvoliť ešte iný spôsob, zaujímavým sa javí investícia do akcií spoločnosti, ktorá zlato ťaží.
Zisky týchto spoločností totiž spravidla rastú spoločne s rastúcou cenou zlata. A keď rastú zisky, obvykle rastie aj hodnota daných spoločností.
Hodnota akcií však môže rásť aj klesať nezávisle na cene zlata na základe skutočností týkajúcich sa danej spoločnosti a keďže musíte vykonať analýzu nielen vývoja ceny zlata, ale aj samotnej spoločnosti, býva tento spôsob investície zložitejší ako priama investícia do zlata či jeho kontraktov.
Top brokeri
