Po zverejnení dát o HDP eurozóny za tretí kvartál sa špekuluje, že recesia v eurozóne nebude plytká a môže mať vážnejší rozmery.
Európsku ekonomiku ovplyvňujú sankcie proti Rusku, ukončenie dovozu ruského plynu, vysoká inflácia a potreba poskytovať domácnostiam finančnú podporu popri tom ako bojujú s energetickou krízou a krízou životných nákladov.
,,Spotrebiteľská dôvera klesá v EÚ tak výrazne, že recesia pravdepodobne nebude plytká,” varoval Holger Schmieding, ekonóm spoločnosti Berenberg v reakcii na dáta Európskej komisie, podľa ktorých spotrebiteľská dôvera v eurozóne klesla v septembri na rekordné minimum. Odvtedy sa situácia síce mierne zlepšila, no stále množstvo európskych domácnosti má vážne obavy o svoju budúcnosť a finančnú situáciu.
Schmieding odhaduje, že HDP eurozóny očistené o infláciu sa v 4. kvartáli 2022 prudko prepadne a tento trend bude pokračovať aj v roku 2023. Je tak velmi pravdepodobne, že dôjde k recesii, teda dvom kvartálom po sebe klesajúceho HDP. Schmieding zároveň naznačil, že hoci ECB už taktiež počíta s recesiou, reálne čísla budú určite horšie, než predpokladajú Lagardová a spol.
,,Nenazval by som ju plytkou, bude hlbšia, než očakáva ECB,” podporil tento názor aj Szpros Andreopoulos, ekonóm z BNP Paribas.
ECB by mala zverejniť svoju prognózu k HDP v decembri. V jej poslednej predpovedi očakávala, že HDP eurozóny posilni budúci rok o 0,9% a v tomto roku o 3,1%. Christine Lagardová, šéfka ECB, však už pred pár dňami priznala, že európska ekonomika mieri do recesie.
Tieto tvrdenia podporujú aj čerstvé čísla Eurostatu, podľa ktorých medzi kvartálne ekonomika eurozóny aj celej Únie klesla o 0,2%. Na potvrdenie recesie tak stačí už len jeden záporný kvartál, pričom ten štvrtý v tomto roku nevyzerá zatiaľ veľmi optimisticky.
Zdroj: cnbc.com
