V priebehu uplynulého pracovného týždňa americká centrálna banka (Fed), Európska centrálna banka (ECB), britská centrálna banka Bank of England a tiež švajčiarska Swiss National bank zvýšili základné úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a čo je ešte podstatnejšie naznačili, že od prísnej monetárnej politiky len tak ľahko neustúpia.
Viac než samotné zvýšenie sadzieb týmito inštitúciami sú dôležité posolstvá ich centrálnych bankárov, ktorí nenaznačili, že by sa chystali na vytúžený pivot, čiže zmenu monetárnej politiky v podobe znižovania sadzieb, po čom de facto túži akciový trh.
Šéf amerického Fed Jerome Powell v stredu uviedol: ,,Očakávame, že inflácia služieb nebude klesať tak rýchlo, takže budeme musieť (pri prísnej politike) zostať. Možno budeme musieť zvýšiť sadzby ešte vyššie (než je projektované), aby sme sa dostali tam, kde chceme.”
Nadviazala naňho aj šéfka ECB Christine Lagardová, ktorá uviedla, že ani ECB sa nechystá na žiadnu otočku a že boj s infláciou berie veľmi vážne.
Podľa Georgea Saravelosa z Deutsche Bank dali centrálne banky v tomto týždni smerom k roku 2023 jasný signál a jeho podľa neho dôležité, aby sa ho držali. ,,Začiatkom roka 2022 sme napísali, že tento rok bude o jednej veci – o zvyšovaní reálnych sadzieb. Teraz, keď sa tak stalo, je téma roku 2023 iná: zabrániť tomu, aby urobili opak.”
Viac ich zaujíma trh práce, než spotrebiteľské ceny
Saravelos tiež naznačil, že Fed aj ECB sa teraz začínajú viac sústrediť na trh práce, než na Index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý vypovedá o inflácii. Domnieva sa, že ide o dôkaz toho, že Fed aj ECB si musia byť istí tým, že ich úloha je splnená v podobe ochladenia pracovného trhu. Inak povedané nestačí im, keď vidia klesajúcu infláciu, keďže ak sa trh práce “neschladí”, rast cien sa môže ľahko vrátiť a ich domáca úloha sa nevydarí.
Podľa Holgera Schmiedinga, hlavného ekonóma Berenberg Bank, dôjde k otočke, čiže znižovaniu úrokových sadzieb až v momente, keď inflácia v USA klesne na 3% a zamestnanosť stúpne výrazne nad 4,5%. Zároveň predpokladajú, že Fed v roku 2023 dostane sadzby do rozpätia 5% až 5,25%. To znamená, že Fed by mal zvýšiť sadzby v roku 2023 ešte o jeden celý percentuálny bod (100 bázických bodov).
Pokiaľ ide o Európsku centrálnu banku (ECB), v Berenberg Bank predpokladajú, že najprv zvýši sadzby až na úroveň 3,5% (čiže o celý percentuálny bod), kým sa dostanú do fázy ich znižovania, ku ktorej by mohlo dôjsť v roku 2024. Predpokladajú, že v roku 2024 sa sadzby znížia dvakrát o 25 bázických bodov (0,5%), čím sa dostanú na úroveň 3%, kde zostanú do konca roka.
USA aj eurozóna sa dostanú do recesie
Schmieding je tiež skepticky, pokiaľ ide o americkú ekonomiku, keď na rozdiel od Fed očakáva, že sa dostane v roku 2023 do recesie, hoci bude len veľmi plytká v podobe oslabenia o 0,1%. V roku 2024 by následne americké HDP mohlo stúpnuť o 1,2%.
Prognózu uviedol aj k Veľkej Británii, ktorá by mohla klesnúť v roku 2023 o 1,1% a v roku 2024 posilní o 1,8%.
Pokiaľ ide o eurozónu, podľa Berenberg Bank klesne jej HDP v roku 2023 o 0,3%, čiže eurozóna si prejde recesiou a v roku 2024 posilni v rozsahu od 1,8% do 2%.
Trhy nadšené nie sú
Akciové trhy zobrali rozhodnutia centrálnych bánk a najmä vyjadrenia ich predstaviteľov negatívne. Najsledovanejšie americké indexy Dow, S&P500 a Nasdaq klesli v týždni o 2,08%, 1,7% respektíve o 2,7%, pričom najväčšie oslabenia zaznamenali práve po oznámeniach Fed a ECB.
Nádeje na zelený december sa tak vytrácajú, keďže index S&P500 je od úvodu tohto mesiaca v strate už 5,58% a čoraz viac analytikov očakáva, že v prvom polroku 2023 by mohol nájsť nové dno tohto medvedieho trhu.
https://www.ftnews.sk/index-sp-500-standard-and-poors-index/
Zdroj: cnbc.com
