Varovania pred vojnou na Ukrajine sa žiaľ pretavili v krutú realitu. Ruský agresor útočí na krajinu, ktorá si neželá byť okupovaná. V reakcii na to sa snaží západný svet pomôcť Ukrajine predovšetkým finančne a destabilizáciou ruskej ekonomiky. V tomto článku sa vám pokúsime sprehľadniť aktuálne sankcie voči režimu Vladimíra Putina.
Nasleduje prehľad opatrení, ktoré prijali voči Rusku Spojené štáty americké, Európska únia, Veľká Británia a tiež ďalšie krajiny vrátane Japonska, Taiwanu, Austrálie či Nového Zélandu. Ku sankciám podľa najnovších informácii pristúpilo aj tradične neutrálne Švajčiarsko, ktoré svoje sankčné kroky prirovnáva ku krokom Európskej únie.
Financie a ekonomika
USA, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko, Kanada a Európska komisia sa rozhodli, že „zabránia ruskej centrálnej banke v rozmiestnení svojich medzinárodných rezerv spôsobom, ktoré by oslabili vplyv ich sankcii“. Inak povedané zmrazujú devízové rezervy ruskej centrálnej banky. Tento krok bol niektorými médiami označený za „jadrové tlačidlo finančného sveta“ a je možné skonštatovať, že ide o najvýznamnejší sankčný krok voči Rusku.
Rusko drží finančné rezervy v hodnote približne 640 miliárd dolárov. Nazhromaždilo ich mimo iné vďaka rastúcim cenám ropy a plynu, na ktorých ťažbe respektíve exporte je závislé. ,,V podstate ide o finančný vankúš, na ktorý sa Putin spolieha a ktorý je uložený v počítačoch iných bank po celom svete. V Nemecku, Francúzsku, Japonsku a USA je to zhruba 40 všetkých ruských rezerv,“ upozorňuje portál cc.cz.
Ďalšiu veľkú časť rezerv má Rusko v zlate a zahraničných vládnych dlhopisoch. Podľa odhadov analytikov by až 90 percent ruských rezerv mohlo byť po uvalení zmieňovaných sankcii minimálne dočasne bezcenných.
Rozhodnutie zmraziť devízové rezervy ruskej centrálnej banke je pre Rusko obrovský problém. V podstate priamo ovplyvňuje národné hospodárstvo, ktoré sa kvôli tomu približuje k bankrotu. Okrem toho každý jeden deň pokračujúcej vojny na Ukrajine stojí Rusko odhadom až 20 miliárd dolárov.
Ďalším významným krokom je vyradenie Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý sa týka celého radu ruských bánk. Brusel uviedol, že tento krok bude mať významný dopad na ruský export aj import. Zablokovanie SWIFT pre Rusko bolo jednou z prvých požiadaviek ukrajinskej vlády. Západné mocnosti aj pre silnejúci tlak verejnosti k nemu pristúpili až po pár dňoch od prvých útokov Ruska na Ukrajinu.
USA zároveň uvalili sankcie na 10 najvýznamnejších finančných inštitúcii v Rusku, ktoré majú tvoriť približne 80% bankového sektora krajiny. Obmedzenia sa týkajú aj najväčšej banky Sberbank, ktorá má podiel asi na 30% ruského bankového sektora. Sankcie sa taktiež dotýkajú jej dcérskych spoločnosti, ktoré využívajú americký bankový systém.
Sankcie rovnako tak zasahujú ďalšie ruské banky vrátane VTP, druhej najväčšej po Sberbank. Týkajú sa aj Bank Rossiya či Promsvyazbank.
Jednotlivci
Sankcie západných veľmocí sa priamo dotýkajú aj ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rovnako tak boli uvalené na ministra obrany Sergeia Shoigu či šéfa SFB (bývalá KGB) Alexandra Bortnikova, šéfa ozbrojených síl Valerija Germasimova a ďalších členov bezpečnostnej rady Kremľa.
Európska únia okrem toho uvalila sankcie na všetkých členov ruského parlamentu – ide celkovo o 351 osôb, ktoré schválili inváziu na Ukrajinu v ruskej dume. K sankciovaniu vybraných osôb z tohto zoznamu pristúpili aj USA, Veľká Británia, Austrália, Japonsko a Nový Zéland.
Sankcie sa dotýkajú aj ruských oligarchov, ktorí majú blízko k režimu Vladimíra Putina. Patria medzi nich Andrej Patrushev (ropná spoločnosť Rosneft), Petr Fradkov (Promsvyazbank), Yury Slyusar (United Aircraft), Boris Rotenberg (plynová spoločnosť SMP), Denis Bortnikov (VTB bank) či Kirill Shamlov, ktorý je bývalý manžel Putinovej dcéry Kataríny. Spojené štáty okrem toho sankcionujú najvyšších manažérov ruských bánk z VTB a Sberbank. Veľká Británia sa k sankciám pridala maximálnym limitom pre výber ruských štátnych príslušníkov v podobe 50 tisíc libier, EÚ nastavila limit 100 000 eur.
Priemysel a doprava
Ruským leteckým spoločnostiam a súkromným lietadlám bol zakázaný vstup do vzdušného priestoru Európskej únie aj Veľkej Británie. Spojené štáty v čase písania tohto článku tiež zvažujú konečné rozhodnutie v tejto veci. Rusko reagovalo obdobným spôsobom, keď zablokovalo svoj vzdušný priestor pre vyše 30 krajín.
Spojené štáty uvalili sankcie na ruskú energetickú spoločnosť Gazprom, ropovodnú spoločnosť Transeft a energetickú firmu RusHydro. Rovnako tak sankcionovali významné nákladné, železničiarske a telekomunikačné ruské spoločnosti.
EÚ zaviedla zákaz vývozu lietadiel a leteckých dielov do Ruska. Rovnako tak zablokovalo pre Rusko export hi-tech tovaru vrátane polovodičov či telekomunikačných informácii. Firmy pôsobiace v EÚ a vo Veľkej Británii majú tiež zakázané spolupracovať so širokým spektrom obranných, námorných, dopravných a komunikačných spoločnosti z Ruska.
Šport
Sankcie sa dotkli aj sveta športu. FIFA oznámila, že Rusko baráž o postup na MS vo futbale musí odohrať pod neutrálnou vlajkou, bež štátnej hymny a musí nastúpiť pod označením „Futbalová únia Ruska“. Poľsko a Česko medzitým oznámili, že proti Rusku v prípade, že im bude v žrebe pridelené, odmietajú nastúpiť.
Veľká cena Formula 1 a tiež všetky lyžiarke podujatia svetového pohára v Rusku boli zrušene.
Rovnako tak si Rusko podľa všetkého nezahrá na MS v hokeji do 20 rokov a ani na turnaji seniorov. Organizátor podujatia Fínsko oznámil, že do krajiny nepustia ruských ani bieloruských hokejistov. Ohrozená je aj organizácia MS v hokeji 2023, ktoré sa majú konať v Rusku. IIHF pravdepodobne rozhodne, že sa budú konať inde.
Zdroje: Guardian.com, cc.cz
