Pred tromi rokmi mala firma Character.ai ocenenie miliardu dolárov. O rok neskôr jej Google podľa dostupných informácií zaplatil 2,7 miliardy dolárov za licenciu na technológiu a za návrat zakladateľov Noama Shazeera a Daniela De Freitasa do svojej orbity.
Začiatkom októbra platforma na rozhovory s chatbotmi podala návrh na bankrot pre právne, regulačné a prevádzkové problémy. Prvú ponuku v predaji položil na stôl Disney: 20 miliónov dolárov za licenciu na časť duševného vlastníctva.
Character.ai patrí k najznámejším menom na zozname, ktorý magazín TechCrunch priebežne vedie ako cintorín AI projektov. Pribúdajú naň startupy s investíciami v desiatkach až stovkách miliónov dolárov, ako aj produkty najväčších hráčov.
Prípady na zozname však poukazujú na koncentráciu trhu, nie na jeho rozpad. Kapitál aj používatelia sa sťahujú k niekoľkým víťazom a riziko pre burzy leží v cene, za ktorú sa títo víťazi predávajú.
Startupy zanikajú na funkciách, ktoré pridali giganti
Zoznam TechCrunchu má spoločného menovateľa. Väčšina firiem neskončila pre zlyhanie technológie. Ich funkciu začal ponúkať niekto väčší, kto už mal milióny používateľov.
Startup Relay vyvíjal nástroj na automatizáciu pracovných postupov pomocou AI agentov. V auguste skončil, keď podobnú automatizáciu zabudovali do vlastných produktov OpenAI a Google.
Aplikácia Huxe od bývalých vývojárov Google NotebookLM premieňala texty na zvukové relácie v štýle podcastov. Zanikla v máji, keď podobné nástroje rozšíril Spotify. Notion zatvoril svoju AI e-mailovú schránku, pretože používatelia si poštu radšej nechali spravovať samostatnými agentmi.
Rovnaký mechanizmus zasahuje aj najväčších hráčov. OpenAI za menej než rok stiahlo prehliadač ChatGPT Atlas a jeho užitočné funkcie presunulo priamo do ChatGPT. Videoplatforma Sora skončila v marci pre vysoké prevádzkové náklady a slabú vernosť používateľov. Rozdiel spočíva v tom, čo príde potom. Veľká firma neúspešný produkt zruší a pokračuje ďalej, startup s ním zaniká.
Zatváranie firiem sa pritom zrýchľuje. Platforma SimpleClosure, ktorá startupom pomáha s likvidáciou, zaznamenala v prvom štvrťroku 2026 2,6-krát viac uzavretých firiem než o rok skôr. Peniaze z trhu napriek tomu nezmizli.
Investori v rovnakom štvrťroku vložili do startupov rekordných približne 300 miliárd dolárov a zhruba štyri pätiny pripadli na AI. Takmer dve tretiny celej sumy získali štyri firmy: OpenAI, Anthropic, xAI a Waymo. Kapitál teda neuteká z umelej inteligencie, sústreďuje sa pri jej najväčších menách.
The AI Graveyard
S&P Global Market Intelligence reports that about 42% of AI initiatives are abandoned by their corporate parents.https://t.co/G9l9CY5U4a filed for bankruptcy in early October 2026 five years after launching.
The startup had raised $150 million at a $1 billion… pic.twitter.com/Ib67sfcLah
— Apollo (@ApollonVisual) November 15, 2026
Rok 2000 sa odohral v opačnom poradí
Pre burzu majú zániky zatiaľ obmedzený význam. Straty z nich znášajú fondy rizikového kapitálu a ich investori, ktorí počítajú s dlhým horizontom a s odpisom väčšiny portfólia vopred. Humane, výrobca nositeľného zariadenia AI Pin, získal od investorov 230 miliónov dolárov.
Väčšinu jeho majetku napokon kúpil HP za 116 miliónov. Fondy na investícií prerobili, no používatelia a tržby zaniknutých firiem často prechádzajú k veľkým platformám s kótovanými akciami.
Obava z prenosu krachu zo súkromných trhov na burzu predpokladá určité poradie udalostí. Skúsenosť z konca deväťdesiatych rokov ukazuje opačné. Technologický index Nasdaq dosiahol vrchol 10. marca 2000 a hromadné zatváranie internetových firiem prišlo až potom.
Predajca potrieb pre zvieratá Pets.com ukončil činnosť v novembri 2000, deväť mesiacov po vstupe na burzu. Po páde akcií nemal odkiaľ získať ďalší kapitál. Rozvozová služba potravín Webvan skončila v lete 2001.
Tieto zániky pád burzy nespôsobili, vyplynuli z neho. Zatvorené okno pre primárne verejné ponuky odrezalo firmy od peňazí a až potom začali hromadne končiť. Rovnaký smer, z burzy k súkromným firmám, je vidieť aj dnes. Tentoraz sa však prejavuje na samom vrchole trhu.
Using 10 of the top stocks from the dotcom bubble and today's AI boom, I created two indexes to show the disparity between the real bubble of the 1990s and what people are calling a bubble today.
The dotcom index starts from January 1, 1995. The AI index begins on the NDX low on… pic.twitter.com/wksAoaIeYo
— Curbstone Research (@lesse_jivermore) November 5, 2026
Cenu víťazov už určuje burza
Firmy, ku ktorým sa sťahuje kapitál, sú zároveň tie, ktorých cena sa teraz stretáva s burzou. OpenAI v októbri ponúkalo investorom podiel pri ocenení 1,4 bilióna dolárov. Po odpore časti investorov cieľ podľa Financial Times znížilo na 1,25 bilióna. Stalo sa tak po mesiaci, v ktorom technologický index Nasdaq 100 zaznamenal najhorší výsledok od marca 2025.
Ešte zreteľnejšie to ukazuje Anthropic, ktorý vstupuje na burzu v druhej polovici novembra. V septembri návrh prospektu počítal s ocenením okolo dvoch biliónov dolárov. Po výpredaji AI akcií viacerí veľkí investori pre The Wall Street Journal uviedli, že očakávané ocenenie bude musieť klesnúť, jeden z nich hovoril o sume bližšie k biliónu.
Cenové rozpätie 70 až 78 dolárov za akciu napokon firmu oceňuje najviac na 1,4 bilióna dolárov. Obe ocenenia stále prevyšujú posledné súkromné kolá, Anthropic napríklad v máji získal kapitál pri ocenení 965 miliárd dolárov. Ide teda o stlačenie očakávaní, nie o pokles pod poslednú cenu. Podstatný je smer.
Ďalší výplach na burze by sa preto stal skutočným testom gigantov. Kótovaní lídri do neho vstupujú v inej kondícii než Cisco pred štvrťstoročím. Nasdaq 100 sa na vrchole bubliny obchodoval približne pri 60-násobku očakávaných ziskov, po tohtoročnom výpredaji tento ukazovateľ podľa Citadel Securities klesol na 19. Najdrahšia časť odvetvia tak leží mimo burzy, vo firmách, ktoré na ňu vstupujú.
Pre investorov je varovanie z roku 2000 jasné. Pri technologických gigantoch sa môžu spoliehať na kvalitné výsledky a v prípade prepadu dokupovať. Pre firmy závislé od trhovej nálady a lacných peňazí platí lekcia Pets.com a Webvanu: keď sa zavrie prístup ku kapitálu, rozhoduje dlh, nie rast tržieb.
Zdroje: TechCrunch, Autor, X
