piatok ráno, len pár týždňov pred kľúčovými predčasnými voľbami v Japonsku, rozhodla centrálna banka Bank of Japan (BOJ) o ponechaní svojej základnej úrokovej sadzby na úrovni 0,75%.
Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď sa Japonsko pripravuje na volebný súboj, ktorý rozhodne o budúcom smerovaní tretej najväčšej ekonomiky sveta. Hoci sadzby ostali stabilné, centrálna banka prekvapila trhy vylepšením svojich ekonomických prognóz.
Rada guvernérov v pomere hlasov 8 ku 1 schválila aktualizovaný výhľad, v ktorom zvýšila predpoveď rastu HDP pre fiškálny rok končiaci v marci 2026 na 0,9% (z pôvodných 0,7%).
Ešte pozitívnejšie vidí banka nasledujúci fiškálny rok 2026, kde očakáva expanziu ekonomiky o celé 1%.
BREAKING: BOJ revises inflation forecast up, keeps policy rate unchangedhttps://t.co/hn72uFUABs pic.twitter.com/KgWAHpmrqs
— Nikkei Asia (@NikkeiAsia) January 23, 2026
BOJ tento optimizmus odôvodňuje očakávaným oživením globálneho dopytu a vznikom „cnostného cyklu“ rastu miezd a cien, ktorý by mal byť podporený vládnymi stimulmi.
Zaujímavosťou zasadnutia bol osamelý disidentský hlas. Člen bankovej rady Hajime Takata navrhoval okamžité zvýšenie sadzieb na 1%, argumentujúc, že riziká pre cenovú hladinu sú vychýlené smerom nahor.
Jeho návrh však neprešiel, pravdepodobne aj kvôli decembrovým dátam o inflácii, ktorá klesla na 2,1%, čo je najnižšia úroveň od marca 2022.
Slabý jen a volebná neistota
Rozhodnutie prichádza v politicky napätej atmosfére. Premiérka Sanae Takaichi, ktorá v piatok rozpustila dolnú komoru parlamentu a stanovila termín volieb na 8. februára, je známa svojou preferenciou pre uvoľnenú menovú politiku.
Takaichi dlhodobo presadzuje agresívnu fiškálnu podporu, čoho dôkazom je plánovaný rekordný rozpočet vo výške 783 miliárd dolárov. Investori sa obávajú, že jej prípadné posilnenie mandátu by mohlo skomplikovať snahy centrálnej banky o ďalšiu normalizáciu sadzieb.
Trhy na túto neistotu reagujú nervózne. Japonský jen sa od októbra minulého roka prepadol o takmer 4,6% a aktuálne sa obchoduje v blízkosti 159 jenov za dolár.
Výnosy japonských štátnych dlhopisov zároveň dosahujú viacročné maximá, čo zvyšuje náklady na obsluhu obrovského verejného dlhu. Ministerka financií Satsuki Katayama vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad oslabovaním meny a varovala pred „jednostrannými“ pohybmi na devízovom trhu.
Túto situáciu Katayama konzultovala aj s americkým ministrom financií Scott Bessent, ktorý údajne zdieľa jej obavy.
Analytici z holandskej banky ING pred zasadnutím upozornili, že trh bude „pozorne počúvať hodnotenie guvernéra Uedu o tom, ako môže nedávne oslabenie jenu ovplyvniť infláciu“.
Zdá sa, že Japonsko balansuje na tenkom ľade medzi potrebou krotiť infláciu a politickou požiadavkou na lacné financovanie rastu.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
