Plánovaná návšteva amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu sa možno neuskutoční podľa pôvodného harmonogramu. Summit s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, naplánovaný na 31. marca až 2. apríla, môže byť odložený.
Trump to naznačil v rozhovore pre Financial Times v nedeľu. Hlavnou podmienkou je podľa neho ochota Číny pomôcť s opätovným otvorením Hormuzského prielivu – kľúčovej námornej trasy, cez ktorú preteká zhruba pätina celosvetových dodávok ropy. Prieliv je od konca februára prakticky uzavretý pre tankery kvôli konfliktu USA a Izraela s Iránom.
„Možno to odložíme,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One, pričom dodal, že dva týždne do summitu sú „dlhý čas“ a Washington chce jasno skôr.
Komentár prichádza v čase, keď sa americký minister financií Scott Bessent stretol v Paríži so svojím čínskym náprotivkom He Li-fengom. Rokovania mali pripraviť pôdu pre summit. Peking však zatiaľ termíny oficiálne nepotvrdil.
Cena ropy Brent medzitým v nedeľu vystúpila na úroveň okolo 105 dolárov za barel – najvyššie od júla 2022 s výnimkou krátkodobej ostrej párhodinovej volatility v minulom týždni, kedy stúpla až na 120 dolárov za barel.
Čína je odolnejšia, než sa zdá
Trump tvrdí, že Čína získava až 90% ropy cez Hormuzský prieliv a spolupráca je teda v jej vlastnom záujme. Čísla však hovoria inak.
Podľa Rusha Doshiho z think-tanku Council on Foreign Relations prepravuje Čína cez prieliv menej než polovicu svojich námorných dovozov ropy. Banka Nomura odhaduje, že toky ropy cez Hormuz tvoria len 6,6% celkovej čínskej spotreby energie.
Peking disponuje strategickými zásobami ropy odhadovanými na 1,2 miliardy barelov, čo pokryje dopyt na tri až štyri mesiace.
Čína totiž posledné dve desaťročia masívne diverzifikovala svoje energetické zdroje. Satelitné snímky navyše ukazujú, že Irán naďalej dodáva veľké objemy ropy do Číny aj po vypuknutí konfliktu.
Edward Fishman, expert z Council on Foreign Relations, označil Trumpov tlak za „bluf“ a dodal: „Stávka, ktorú Čína urobila pred viac ako desiatimi rokmi na čistú energiu – stala sa najväčším výrobcom solárnych panelov, batérií a elektrických vozidiel – sa práve teraz jasne vypláca.“
Podľa neho Peking získa ešte väčší vplyv, keďže svet urýchľuje prechod na alternatívne zdroje energie.
Obchodné vyšetrovania zvyšujú napätie
Popri ropnej kríze Washington stupňuje aj obchodný tlak. Úrad obchodného zástupcu USA (USTR) minulý týždeň spustil rozsiahle vyšetrovania podľa Sekcie 301 obchodného zákona z roku 1974.
Prvá vlna sa týka 16 ekonomík vrátane Číny, EÚ, Japonska či Indie a zameriava sa na údajné nadmerné výrobné kapacity. Druhá vlna zahŕňa až 60 krajín a skúma zlyhania v boji proti dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou.
Tieto vyšetrovania nahrádzajú recipročné clá, ktoré Najvyšší súd USA vo februári zrušil ako protiústavné. Administratíva potrebuje nový právny základ na uvalenie ciel ešte pred vypršaním dočasných 10-percentných taríf v júli.
Čínske ministerstvo obchodu reagovalo ostro. Označilo vyšetrovania za „mimoriadne jednostranné, svojvoľné a diskriminačné“ a vyzvalo Washington, aby „okamžite napravil nesprávne praktiky a vyšiel Číne v ústrety.“ Peking zároveň podal oficiálne námietky.
Koalícia na otvorenie prielivu zatiaľ nevznikla
Trump oslovil približne sedem krajín vrátane Veľkej Británie, Francúzska, Japonska a Južnej Kórey so žiadosťou o vyslanie vojnových lodí na zabezpečenie prielivu. Zatiaľ však žiadna krajina verejne neprisľúbila účasť.
Japonsko označilo prah pre takúto misiu za „extrémne vysoký“. Veľká Británia uviedla, že „intenzívne skúma“ možnosti.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo na zastavenie bojov s tým, že „všetky strany nesú zodpovednosť za zabezpečenie stabilných a nerušených dodávok energie.“
Najbližšie týždne ukážu, či sa diplomatické pozície zmenia dostatočne na to, aby sa summit v Pekingu uskutočnil podľa plánu – alebo sa stane ďalšou obeťou narastajúceho napätia medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
