Japonský jen v utorok oslabil na 162,27 za 1 americký dolár, čím sa dostal na najnižšiu úroveň od roku 1986. V ranom ázijskom obchodovaní sa krátko prepadol až k hodnote okolo 162,40 a prekonal tak aj predošlé dno z júla 2024. Pre obchodníkov je to jasný signál, že tokijské úrady môžu opäť vstúpiť na trh a menu podržať.
Japonská ministerka financií Satsuki Katayama vyhlásila, že vláda je pripravená podniknúť rázne kroky proti nadmerným pohybom meny tak, ako to bolo dohodnuté medzi Japonskom a USA.
Hlavný tajomník vlády Minoru Kihara dodal, že kabinet chce vybudovať ekonomiku menej zraniteľnú voči výkyvom kurzu, no zároveň zostáva pripravený zasiahnuť. Aktuálnu úroveň jenu komentovať odmietol.
Tokio už raz peniaze vytiahlo. Medzi 28. aprílom a 27. májom minulo rekordných 11,73 bilióna jenov, čo je približne 72,4 miliardy dolárov, aby menu podržalo po prelomení hranice 160 za dolár. Mena vtedy 30. apríla prudko posilnila na 156,6 zo 160,39, lenže úľava bola iba dočasná a pokles sa čoskoro vrátil.
Prečo japonská mena ďalej padá
Hlavným dôvodom je široký rozdiel úrokových sadzieb medzi Japonskom a Spojenými štátmi. Hoci Bank of Japan (BOJ) nedávno zdvihla svoju základnú sadzbu na 1%, čo je najvyššia úroveň za viac ako tri desaťročia, jen aj tak zostáva pod tlakom. Investori totiž stále počítajú s tým, že americký Fed bude držať sadzby vysoko, prípadne ich ešte zvýši.
Tento rozdiel živí takzvané carry trades, čiže obchody, pri ktorých si investori lacno požičiavajú v jenoch a peniaze vkladajú do výnosnejších aktív inde vo svete. Výsledkom je trvalý tlak na oslabovanie japonskej meny.
Špekulanti sú navyše voči jenu výrazne v krátkych pozíciách, keďže podľa údajov CFTC ide približne o 146 000 kontraktov, čo je historický extrém.
Julia Wang z banky Nomura upozornila, že intervencia by nemala závisieť od konkrétnej úrovne kurzu.
„Toto je nové cyklické maximum. Pravdepodobne ide o citlivú úroveň, ktorá znovu rozdúcha domáce obavy z oslabovania meny,“ povedala.
Menová strategička Carol Kong z Commonwealth Bank to zhrnula stručne, keď uviedla, že „je to otázka kedy, nie či ministerstvo financií opäť zasiahne.“
Čo to znamená pre Japonsko a trhy
Slabý jen má dve tváre. Na jednej strane pomohol japonským exportérom a vyhnal domácu burzu na rekordné úrovne.
Na druhej strane však zdražuje dovoz tovaru plateného v dolároch, najmä energií, čím rastú životné náklady domácností. Politický tlak preto silnie aj na vládu premiérky Sanae Takaichi.
Za druhý štvrťrok smeruje jen k poklesu o takmer 2%, čo by bol jeho štvrtý stratový kvartál v rade. Naposledy zažil takúto sériu v roku 2022. Dolárový index sa pritom pohyboval okolo 101,6 a za štvrťrok mieril k rastu o 1,3%.
Pozornosť trhov sa teraz upína na americké dáta z trhu práce, ktoré vyjdú vo štvrtok. Podľa prieskumu agentúry Reuters malo minulý mesiac pribudnúť približne 110 000 pracovných miest, pričom nezamestnanosť mala zostať na úrovni 4,3%. Práve tieto čísla môžu rozhodnúť o ďalšom smerovaní sadzieb Fedu a tým aj o osude jenu.
Pripomeňme, že infláciu v Japonsku čiastočne poháňali aj vyššie ceny energií počas konfliktu s Iránom.
Tento článok má len informatívny charakter a nepredstavuje investičné odporúčanie. Obchodovanie na menových a finančných trhoch je spojené s rizikom.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
