Zuckerberg stavil na cenu, nie na výkon
Spoločnosť Meta urobila zásadný obrat vo svojej stratégii. Po rokoch, počas ktorých svoje modely rozdávala zadarmo pod značkou Llama, po prvý raz začala za prístup k umelej inteligencii pýtať peniaze. Deviateho júla 2026 predstavila model Muse Spark 1.1, ktorý beží cez nové rozhranie Meta Model API a je určený vývojárom.
Kľúčom nie je ani tak samotný model, ako jeho cenovka. Meta si účtuje 1,25 dolára za milión vstupných tokenov a 4,25 dolára za milión výstupných. Token je pritom základná jednotka, ktorou modely merajú text, čiže zhruba časť slova. Vstupom sú otázky a príkazy, výstupom sú odpovede, ktoré model vygeneruje.
Pre porovnanie, model Claude Opus 4.8 od spoločnosti Anthropic stojí 5 dolárov za milión vstupných a 25 dolárov za milión výstupných tokenov. Muse Spark 1.1 je teda na výstupe niekoľkonásobne lacnejší.
Sám Mark Zuckerberg cenu opísal ako „zhruba štvrtinu toho, čo si účtujú porovnateľné modely od Anthropicu a OpenAI“.
Lacnejšia možnosť tak môže prilákať vývojárov, ktorí nepotrebujú najsilnejšie modely, ale záleží im na nákladoch. Nové účty navyše dostávajú 20 dolárov v kredite na vyskúšanie.
Model vznikol v tíme Meta Superintelligence Labs, ktorý vedie niekdajší šéf firmy Scale AI Alexandr Wang. Je stavaný na takzvané agentné úlohy, teda situácie, keď mu zadáte cieľ a model si sám zvolí postup, používa nástroje aj počítač a prejde celú úlohu naprieč viacerými aplikáciami. Meta uvádza, že zvládne pracovať s kontextovým oknom až milión tokenov a paralelne rozdeľovať prácu medzi menšie podagenty.
Vlastný čip Iris a plány na prenájom výpočtov
Druhou dobrou správou pre investorov je vlastný čip. Podľa interného memoranda, ktoré videla agentúra Reuters, plánuje Meta od septembra spustiť výrobu čipu s krycím názvom Iris. Testovanie zabralo len šesť týždňov a neodhalilo žiadne väčšie problémy. Na návrhu spolupracuje firma Broadcom, samotnú výrobu zabezpečuje taiwanská spoločnosť TSMC.
Cieľom je znížiť závislosť od čipov od firiem Nvidia a Advanced Micro Devices, ktoré majú pri súčasnom dopyte silnú cenotvornú moc. Vlastný čip má firme pomôcť dostať viac výkonu z každého vloženého dolára.
Iris pritom grafické karty od Nvidie nenahradí, iba ich doplní. Čip je súčasťou programu MTIA, v rámci ktorého chce Meta prichádzať s novou generáciou zhruba každých šesť mesiacov, čo je oveľa rýchlejšie tempo, než je v odvetví bežné.
Za tým všetkým stoja obrovské sumy. Meta plánuje tento rok minúť na infraštruktúru pre umelú inteligenciu 125 až 145 miliárd dolárov. Výpočtovú kapacitu chce z tohtoročných siedmich gigawattov zdvojnásobiť na 14 gigawattov v roku 2027. Pre predstavu, jeden gigawatt dokáže napájať približne 750 000 domácností.
Do tretice Zuckerberg pre agentúru Bloomberg naznačil, že Meta zvažuje prenájom vlastnej výpočtovej sily tretím stranám. Firma by tak mohla predávať prístup k svojim čipom a serverom podobne ako Amazon so službou AWS či Microsoft so službou Azure.
Keďže spoločnosti v oblasti umelej inteligencie opakovane hlásia nedostatok výpočtovej kapacity, ide o potenciálne lukratívny nový zdroj príjmov mimo reklamy, ktorá dnes tvorí gro tržieb Mety.
Práve kombinácia týchto troch správ upokojila investorov, ktorých dlho trápili rastúce výdavky a otázniky nad návratnosťou. Akcie firmy sa tak po týždni vrátili do zeleného čísla za celý rok.
Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje investičné odporúčanie.
TIP na článok: Profil spoločnosti Facebook a návod ako kúpiť jej akcie
Top brokeri
