Americký prezident Donald Trump žiada, aby technologické firmy stavali dátové centrá výhradne v Spojených štátoch, nie za ich hranicami. Tento zámer však sprevádza zásadný paradox. Zatiaľ čo Washington chce udržať miliardové investície doma, samotní Američania výstavbu týchto objektov vo svojom susedstve čoraz častejšie blokujú.
Podľa agentúry AP a stanice CNBC Trump v piatok 20. novembra vyhlásil, že americkým spoločnostiam plánuje zakázať budovanie dátových centier v zahraničí, pričom za porušenie tohto zámeru im pohrozil „obrovskou daňou“ a prísnymi sankciami. Konkrétnu výšku poplatkov, časový harmonogram ani právny mechanizmus ich zavedenia však nešpecifikoval.
Oznámenie podľa všetkého prekvapilo aj samotnú prezidentskú administratívu. „Ešte som to nepovedal ani svojim ľuďom. Ale teraz im to hovorím,“ uviedol Trump na piatkovej tlačovej konferencii v Bielom dome.
President Donald Trump on Friday said U.S. companies will either be banned from building data centers in other countries, or will face a “tremendous tax” penalty if they do so.
“We’re going to fight very hard for the data centers,” Trump said at a White House press conference… pic.twitter.com/DXyudec2uc
— CNBC (@CNBC) November 20, 2026
Strategické investície, ktoré nikto nechce
Šéf Bieleho domu vníma dátové centrá ako strategickú infraštruktúru, ktorá rozhodne o globálnom prvenstve v oblasti umelej inteligencie a v technologickom súperení s Čínou. Práve preto chce zabezpečiť, aby miliardové investície spoločností ako Amazon, Microsoft, Google či Oracle zostávali na americkom území.
Domáce plány však brzdí rastúca nevôľa verejnosti. Októbrový prieskum stanice CNBC ukázal, že až 64 % registrovaných voličov odmieta výstavbu dátového centra vo vzdialenosti do 16 kilometrov (10 míľ) od svojho bydliska. Projekt by podporilo len 13 % opýtaných.
Obyvatelia sa obávajú predovšetkým extrémnej spotreby elektriny a vody, následného rastu cien energií či nadmerného zaťaženia miestnej infraštruktúry. Hoci tieto stavby prinášajú do regiónov kapitál a prácu počas samotnej výstavby, ich dlhodobý prínos pre lokálnu zamestnanosť býva obmedzený.
Nespokojnosť voličov sa už naplno premieta aj do regionálnej politiky. Podľa analýzy portálu Axios obyvatelia v novembrových hlasovaniach podporili obmedzenie výstavby dátových centier v 52 z 53 posudzovaných prípadov naprieč trinástimi americkými štátmi.
Prezident preto Američanov vyzýva, aby projekty nezastavovali, ale vyjednávali s investormi o kompenzáciách. Technologické firmy by podľa neho mali miestnym komunitám platiť, prispievať na rozvoj infraštruktúry a prinášať im priame finančné výhody.
Not surprised by these results in the least.
A Gallup poll in March found that 71% of Americans oppose a data centre in their area, more than the 53% who oppose a nuclear plant. https://t.co/GpTxy4srLh pic.twitter.com/Q1UoKLvSe9
— Alex Banks (@thealexbanks) November 18, 2026
Americké firmy potrebujú európske servery
Druhou prekážkou Trumpovho plánu je samotná podstata globálneho podnikania. Technologickí giganti ako Amazon, Microsoft či Google nebudujú dátové centrá v zahraničí len pre lacnejšiu energiu alebo dostupnejšie pozemky.
Firemní zákazníci vyžadujú spracovanie dát v tesnej blízkosti svojej prevádzky. Európske banky, nemocnice či štátne inštitúcie navyše podliehajú prísnym regulačným pravidlám, ktoré nariaďujú uchovávať a spracúvať citlivé údaje priamo v konkrétnom regióne alebo krajine.
Presunúť tieto výpočtové kapacity do Spojených štátov preto v mnohých prípadoch nie je technicky ani právne možné. Zahraničné serverovne tak pre americké korporácie nepredstavujú len alternatívu k domácim investíciám, ale nevyhnutný základ ich pôsobenia na svetových trhoch.
Ak by Washington výstavbu v zahraničí umelo predražil, americkí poskytovatelia cloudových služieb by mohli stratiť konkurencieschopnosť. Z opatrenia, ktorého cieľom je posilniť technologickú dominanciu USA, by tak v konečnom dôsledku mohli profitovať ich zahraniční rivali.
Nateraz navyše zostáva nejasné, akým spôsobom by Biely dom plánovanú daň presadil. Podľa portálu Axios patrí zavádzanie federálnych daní do ústavnej právomoci Kongresu a prezident zatiaľ neuviedol, či sa pokúsi o legislatívnu zmenu, alebo využije existujúce exekutívne nástroje.
Donald Trump tak stojí pred rozporom, ktorý samotná daňová hrozba nevyrieši. Na jednej strane chce udržať doma kľúčovú infraštruktúru, od ktorej závisí budúcnosť amerického technologického sektora, no na druhej strane musí presvedčiť vlastných voličov, aby ju prijali vo svojom bezprostrednom okolí.
Zdroje: X, Autor, Cnbc, Axios, AP










