Elon Musk už spojil rakety, satelity, sociálnu sieť a umelú inteligenciu pod jednu firemnú strechu. Ďalším krokom by mohlo byť pripojenie Tesly.
O megafúzií informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou. Pravdou totiž je, že už dnes medzi firmami vznikajú konkrétne obchodné a kapitálové väzby.
Tesla v marci investovala 2 miliardy dolárov do akcií SpaceX a získala podiel menší než jedno percento. Zároveň sa stala jej dodávateľom energetickej infraštruktúry. Len počas prvého polroka 2026 vykázala z predaja batériových úložísk spoločnosti SpaceX tržby vo výške 405 miliónov dolárov.
Nejde iba o účtovnú blízkosť. Muskove firmy sa čoraz viac opierajú o rovnaké technológie. Tesla potrebuje čipy, dátové centrá, energetické úložiská a satelitné pripojenie pre autonómne vozidlá. SpaceX potrebuje elektrinu, batérie a výpočtovú kapacitu pre Starlink, Starship aj systémy umelej inteligencie.
Spojenie tak by malo aj finančnú logiku. Spoločná firma by mohla jednoduchšie financovať dátové centrá, výrobu čipov, satelitnú infraštruktúru, robotiku aj vývoj autonómnych systémov. Jedna časť impéria by zároveň mohla podporovať druhú počas obdobia vysokých investícií.
Elon Musk designed Tesla’s China business to be easily separated from its U.S. business because of geopolitical tensions. It might also come in handy if he proceeds with a SpaceX merger. https://t.co/ddgRgPQOGS
— WSJ Business News (@WSJbusiness) July 31, 2026
Problémom je Čína
Najväčšou prekážkou spojenia Tesly a SpaceX by nebolo financovanie ani technologická integrácia. Oveľa citlivejšou otázkou je rozsiahla prítomnosť Tesly v Číne.
Továreň v Šanghaji patrí medzi najdôležitejšie výrobné závody automobilky. Produkuje Model 3 a Model Y pre čínsky trh aj export, pričom sa stala jedným zo základov globálneho rastu Tesly. Firma je zároveň napojená na čínskych dodávateľov batérií, súčiastok a výrobných technológií.
Takáto závislosť nepredstavuje zásadný problém pre bežnú automobilku. Situácia sa však mení vo chvíli, keď má byť súčasťou spoločnosti SpaceX, ktorá patrí medzi najdôležitejších dodávateľov americkej vlády.
Na obežnú dráhu vynáša vojenské a spravodajské satelity, prevádzkuje komunikačný systém Starlink a buduje sieť Starshield určenú pre bezpečnostné a obranné účely.
Prepojenie so spoločnosťou silno závislou od Číny by preto mohlo vyvolať obavy z politického tlaku, úniku technológií alebo prístupu k citlivým údajom.
Predaj by bol zložitý aj rizikový
Jedným z možných riešení by mohlo byť vyčlenenie čínskeho podnikania Tesly do samostatnej spoločnosti. Teoreticky prichádza do úvahy aj predaj miestnemu investorovi alebo konzorciu čínskych partnerov.
Takáto transakcia by však bola mimoriadne komplikovaná a nie je isté, či by s ňou súhlasila čínska vláda. Peking totiž môže prípadný predaj posudzovať nielen ako obchodnú transakciu, ale aj ako geopolitický krok, ktorému by mohol klásť prekážky.
Prípadné spájanie aktivít navyše nemusí byť výhodné pre všetkých. Akcionári Tesly by už neinvestovali výhradne do elektromobilov, robotaxíkov, energetiky a humanoidných robotov, ale získali by aj podiel na nákladnom vesmírnom programe, vojenských kontraktoch, sociálnej sieti a vývoji umelej inteligencie.
Takáto štruktúra by výrazne skomplikovala oceňovanie spoločnosti a zmazala hranice medzi jednotlivými podnikmi. Zisková časť skupiny by navyše mohla dlhodobo financovať projekty, ktorých návratnosť je neistá alebo extrémne vzdialená.
BREAKING: 60% chance Tesla and SpaceX merge before 2028 pic.twitter.com/EazX5MYkzo
— Kalshi (@Kalshi) August 1, 2026
Musk špekulácie odmietol
Elon Musk označil tieto informácie za nepravdivé a poprel, že by sa o predaji čínskej divízie rokovalo. Jeho odmietavý postoj však automaticky neznamená, že je tento scenár definitívne zo stola.
Podobne reagoval aj v apríli 2024, keď obvinil agentúru Reuters z klamstva po správe o zastavení vývoja nového lacného elektromobilu s cenovkou 25-tisíc dolárov. Neskoršie zistenia však potvrdili, že vedenie projekt skutočne ukončilo ešte pred jeho vyjadrením a vývojové kapacity presunulo na projekt robotaxi.
Rozpor medzi verejným vyhlásením a následnou realitou sa objavil aj pri akvizícii Twitteru. Musk vtedy odmietol správy o plánovanom prepustení troch štvrtín zamestnancov. Po prevzatí firmy však okamžite zrušil približne polovicu pracovných miest a v škrtoch pokračoval aj v nasledujúcich mesiacoch.
Muskove kategorické odmietnutie preto nemusí byť definitívnou bodkou.
Zdroje: X, Autor, TechCrunch, Investopedia
