Americký minister energetiky Chris Wright v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty nemusia s Iránom nikdy uzavrieť dohodu, ktorá by mu zabránila získať jadrovú zbraň. Konflikt medzi oboma krajinami práve vstúpil do siedmeho mesiaca.
„Nemusí prísť žiadna jadrová dohoda. Možno pôjde jednoducho o zničenie ich schopností,“ povedal Wright v relácii ABC News „This Week“. Dodal, že dohoda môže počkať na ďalšiu iránsku vládu, lenže nikto nevie, kedy to bude.
Prezident Donald Trump pritom opakovane tvrdil, že zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane je hlavným cieľom americkej kampane. Wrightove slová naznačujú, že Washington chce tento cieľ dosiahnuť aj bez rokovacieho stola. Na otázku, či USA budú útočiť vždy, keď sa Irán pokúsi obnoviť jadrovú infraštruktúru, minister odpovedal stroho: „Musíte zničiť ich schopnosti.“
V relácii CBS „Face the Nation“ neskôr upresnil, že hlavnou úlohou americkej armády v regióne je zastaviť vývoz iránskej ropy a plynu. „Škrtíme ich ekonomiku, aby sme dosiahli zmenu politiky alebo zmenu režimu,“ povedal.
Irán hrozí tvrdšou odvetou
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf oznámil, že éra „primeraných odpovedí“ sa skončila. Podľa neho každý ďalší zásah do iránskych záujmov dostane „rýchlejšiu, ťažšiu a bolestivejšiu“ reakciu. Zároveň priznal, že krajinu ťažia prudké výkyvy kurzu, inflácia aj nezamestnanosť.
Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo americké sily zasiahli tri iránske ropné tankery. CENTCOM uviedol, že jedno plavidlo natrvalo vyradil pri ostrove Kharg, druhé pri prístave Jask a tretie v Ománskom zálive. Išlo o odvetu za balistické strely, ktoré Revolučné gardy vypálili na dve americké vojnové lode. Admirál Brad Cooper to zhrnul jasne: „Ak vystrelíte na dve naše lode, my zlikvidujeme tri vaše.“
Teherán chystá odpoveď aj na mori. Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezaei avizoval novú zakázanú zónu za Hormuzským prielivom, ktorá má zahrnúť aj časti Perzského zálivu.
Ropa aj ekonomika pod tlakom
Trhy reagujú citlivo. Ropa Brent stúpla nad 97 dolárov za barel, čo je najviac od konca júla. Za posledný týždeň je v pluse 7,3% a za mesiac až 16%.
Irán je tretím najväčším producentom OPEC a pred vojnou vyvážal cez Kharg až 90 percent ropy. Americká blokáda tieto toky prakticky zastavila.
Podľa Svetovej banky iránska ekonomika klesla o 2,7 percenta, inflácia vyskočila na 62,2 percenta a ceny potravín rástli takmer o sto percent. Vojna podľa iránskych odhadov zrušila milión pracovných miest.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri










