Európa vlastní jednu z najsilnejších technologických kariet na svete. Holandská spoločnosť ASML je jediným výrobcom extrémne ultrafialových litografických systémov EUV, bez ktorých sa nezaobíde výroba najpokročilejších procesorov pre umelú inteligenciu. Jej stroje potrebujú TSMC, Samsung či ďalší ázijskí a americkí výrobcovia.
Lenže takmer nikto v Európe. Výkonný viceprezident ASML Frank Heemskerk tento týždeň upozornil, že firma momentálne v Európe nepredáva prakticky žiadne nové stroje. V prvej polovici roka bolo najväčším trhom ASML Južná Kórea, nasledovaná Taiwanom a Čínou.
Nejde pritom iba o výkyv jedného kvartálu. Už vlani tvoril región Európy, Blízkeho východu a Afriky len približne 1 % systémových tržieb ASML. Celá firma pritom v roku 2025 utržila 32,7 miliardy eur a jej rast čoraz viac poháňajú investície do najpokročilejších čipov pre AI.
$ASML is het grootste beursgenoteerde bedrijf van Europa en levert de cruciale machines achter de modernste chips ter wereld.
Toch kwam in het afgelopen kwartaal geen enkele dollar omzet van Europese klanten.
Dat zegt alles over waar de chipvraag vandaag vandaan komt…. pic.twitter.com/PvoZiEggqv
— De Belegger (@De_belegger) September 22, 2026
Európsky paradox
Vzniká tak pozoruhodná situácia. Európska firma vyrába jednu z najzložitejších technológií planéty, ale stroje následne putujú do fabrík postavených najmä mimo Európy. Paradox takmer dokonalo ilustruje postavenie starého kontinentu v oblasti technológií.
Európe chýbajú veľkí návrhári pokročilých čipov, hyperscaleri a technologické firmy, ktoré by vytvárali dostatočný domáci dopyt.
Európska komisia sama priznáva nedostatok výrobných kapacít, slabší prístup k rizikovému kapitálu, nedostatok pracovníkov či malý domáci dopyt od AI spoločností. Výstavba čipovej fabriky navyše v EÚ pre povoľovanie trvá v priemere asi o 7,5 mesiaca dlhšie než v konkurenčných jurisdikciách. Problémom sú aj vyššie energetické a prevádzkové náklady.
Medzitým ostatní ponúkajú ASML miesto pri svojom stole. Podľa Heemskerka Spojené štáty tlačia na firmu, aby tam presunula väčšiu časť výskumu, zatiaľ čo Čína a India ju aktívne lákajú k ďalším investíciám.
ASML begins India operations, links scaling-up plan with success of Tata Electronics, govt ambition https://t.co/u33oUCJyGo
— Economic Times (@EconomicTimes) September 21, 2026
Brusel skúša druhý štart
EÚ už raz sľúbila čipový obrat. Pôvodný Chips Act mal pomôcť dostať európsky podiel na svetovom polovodičovom trhu do roku 2030 na 20 %. Realita ide opačným smerom. Komisia odhadla podiel európskeho polovodičového hodnotového reťazca v roku 2025 len na 8,8 %. Európsky dvor audítorov už skôr označil pôvodný cieľ za veľmi nepravdepodobný.
Brusel preto v júni predstavil Chips Act 2.0. Tentoraz chce viac podporovať pokročilé výrobné technológie vrátane AI čipov, urýchliť povoľovanie veľkých fabrík, lepšie koordinovať podporu medzi štátmi a vytvoriť aj silnejší domáci trh.
Kým USA, Taiwan, Južná Kórea či Čína budujú celé ekosystémy od návrhu procesorov cez fabriky až po dátové centrá, Európa zostáva mimoriadne silná v niekoľkých úzkych častiach reťazca.
Práve tu sa ukazuje jadro problému európskej konkurencieschopnosti. Nestačí mať špičkový výskum a unikátne technológie, ak ich nedokáže pretaviť do výroby, investícií a rastu na domácej pôde. Kým sa to nezmení, Európa môže zostať dodávateľom kľúčových nástrojov pre technologický boom, z ktorého budú najviac profitovať iní.
Chips power our daily lives.
The EU is focused on the next gen of tech:
✅Stronger semiconductors manufacturing capacity
✅Boost internal demand
✅Less strategic dependencies
✅Better conditions for investment & competitivenessChips Act 2.0 → https://t.co/HfBYZaFHvb pic.twitter.com/3xLvc1cnQD
— Digital EU 🇪🇺 (@DigitalEU) June 9, 2026
Zdroje: X, Autor, Bloomberg, ASML
