Rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v septembri opäť vzdialil od dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB). Podľa rýchleho odhadu Eurostatu zrýchlila medziročná inflácia na 3,8 % (z 3,2 % v auguste), čím dosiahla najvyššiu úroveň za posledné tri roky. V medzimesačnom porovnaní ceny vzrástli o 0,6 %.
Akceleráciu cenového rastu potiahol predovšetkým energetický sektor. Ceny energií medziročne vyskočili až o 18,8 %.
Zaujímavé pritom je, že jadrová inflácia, očistená o nestále ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, sa zvýšila len o 0,1 percentuálneho bodu na 2,5 %.
Hrozba sekundárnych efektov pre ECB
Práve roztvárajúce sa nožnice medzi celkovým indexom a jadrovou infláciou predstavujú pre ECB kľúčovú výzvu. Vyššie úrokové sadzby nedokážu priamo znížiť svetové ceny ropy, plynu či elektriny.
Úlohou centrálnej banky je však zabrániť preliatiu energetického šoku do širšej ekonomiky. Ak by firmy prispôsobili svoje cenníky vyšším nákladom a zamestnanci by požadovali mzdovú kompenzáciu, dočasný ponukový šok by sa mohol transformovať na dlhodobejší štrukturálny problém.
ECB pristúpila ku zvýšeniu základných úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu už v septembri, práve z obáv pred pretrvávajúcim tlakom na strane energií. Podľa vtedajších prognóz mala inflácia vyvrcholiť vo štvrtom kvartáli na úrovni približne 3,6 %. Septembrový výsledok tak naznačuje, že riziko vývoja smeruje k nepriaznivejšiemu scenáru.
Eurozone 🇪🇺 September CPI rose 3.8% YoY (est. 3.7%, prior 3.2%), the highest since September 2023.
Core CPI: 2.5%
Services inflation: 3.2% pic.twitter.com/ySue4iiY8O— Wall St Engine (@wallstengine) October 2, 2026
Slovensko ide nateraz proti prúdu
Slovenské dáta v tomto kontexte pôsobia relatívne stabilne. Harmonizovaná inflácia podľa odhadov zotrvala v septembri na augustovej úrovni 3,1 %, pričom ceny medzimesačne vzrástli len o 0,2 %. Slovensko sa tak dostalo výrazne pod priemer eurozóny, hoci ešte pred rokom patrilo k krajinám s najrýchlejším rastom cien.
Tlak na nákladovej strane sa však prejavuje aj na domácom trhu. Ceny energií medziročne stúpli o 13,8 % a výrazne zdraželi aj služby, keď pridali 4,2 %.
Pre slovenských spotrebiteľov ide o priaznivú správu, ktorá však zatiaľ nezaručuje trvalý pokoj. Energetické vplyvy sa do koncových cien tovarov a služieb zvyknú prenášať s časovým posunom, pričom tempo rastu cien služieb už v súčasnosti predbieha celkový inflačný priemer. Pri dlhodobejšom udržaní vysokých cien energií sa tak dá očakávať postupný tlak na náklady v doprave, bývaní aj výrobnom sektore.
Septembrová štatistika tak nedáva ECB veľký priestor na uvoľňovanie menovej politiky. Celkové inflačné tempo v eurozóne opäť naberá na rýchlosti a jadrová inflácia zotrvala nad stanoveným cieľom.
Hoci Slovensko nateraz z tohto vývoja vyčnieva v pozitívnom svetle, kľúčové bude, či sa energetický šok podarí udržať v izolovaných hraniciach.
Zdroje: X, Autor, Reuters, Eurostat
