Jerome Powell v prejave na konferencii Riksbank poukázal predovšetkým na dôležitosť stabilizácie cien, čo si vyžaduje ťažké a nepopulárne rozhodnutia a tiež na to, aké je dôležité, aby jeho inštitúcia nečelila a nepodľahla politickému tlaku.
„Cenová stabilita je základom zdravej ekonomiky a v priebehu času poskytuje verejnosti nemerateľné výhody. Ale obnovenie cenovej stability, keď je inflácia vysoká, si môže vyžadovať opatrenia, ktoré nie sú z krátkodobého hľadiska populárne, keďže zvyšujeme úrokové sadzby, aby sme spomalili ekonomiku,“ povedal šéf Fed, ktorý následne doplnil:
“Absencia priamej politickej kontroly nad našimi rozhodnutiami nám umožňuje prijať tieto potrebné opatrenia bez zvažovania krátkodobých politických faktorov.“
O akom politickom tlaku hovorí?
Pokiaľ ide o politický tlak, Powell zrejme narážal najmä na predošlé incidenty.
Napríklad Donald Trump, predošlý americký prezident, sa v minulosti snažil viackrát zasahovať do rozhodnutí Fed.
Elizabert Warrenová, americká senátorka, zas priebežne kritizuje súčasný proces zvyšovania sadzieb.
Hoci Powell tvrdí, že tieto akty neovplyvnili a ani neovplyvnia ich rozhodnutia, smerom k záveru roka sa očakáva, že tieto tlaky budú minimálne silnieť s vrcholiacimi sa primárkami pred ďalšou voľbou amerického prezidenta v roku 2024.
O sadzbách nepovedal nič konkrétne
Powellov prejav neobsahoval žiadne náznaky ohľadom toho, akým spôsobom bude Fed zvyšovať úrokové sadzby v roku 2023.
Fed v roku 2022 zvýšil sadzby sedemkrát celkovo o 4,25 percentuálneho bodu, pričom sa očakáva, že v tomto roku by ich mohol zvýšiť nad 5%, čo naznačil napríklad Powellov kolega z Atlanty Raphael Bostic.
Niektorí analytici a tiež trh podľa Fed Watch odhaduje, že tento proces zvyšovania by sa predsa len mohol skončiť skôr.
Podľa nástroja Fed Watch napríklad okolo 60% investorov očakáva, že po zvýšení sadzieb vo februári a marci Fed už v máji sadzby opäť nezvýši. Ak by ich zvýšil vo februári a marci po 25 bodov (2x), sadzby by tak našli vrchol tesne pod úrovňou 5%.
Zdroj: cnbc.com