Burzy zasiahol výpredaj. Nasdaq spadol do korekcie

Nadšenie z povolebného rastu na akciových trhoch sa rýchlo vyparilo. Štvrtkové obchodovanie prinieslo prudký výpredaj, v dôsledku ktorého hlavné indexy zaznamenali najvýraznejší pokles od vlaňajších výkyvov vyvolaných obavami z obchodných taríf.

Technologický index Nasdaq Composite sa prepadol o 5,5 %, čo ho posunulo do pásma korekcie. Širší benchmarkový index S&P 500 odpísal 4,4 % a priemyselný Dow Jones Industrial Average klesol o 3,4 %.

Vlne výpredajov sa nevyhol ani juhokórejský index KOSPI a v červených číslach uzavreli obchodný deň aj európske burzy. Pokles na starom kontinente bol však výrazne miernejší, k čomu prispela predovšetkým nižšia váha polovodičových a technologických spoločností v európskych indexoch.

Demokrati chcú zabrzdiť umelú inteligenciu

Politické riziko sa stáva novou hrozbou pre doterajší masívny investičný boom v oblasti umelej inteligencie. Demokratická kongresmanka Yassamin Ansari po amerických voľbách znova vyzvala na pozastavenie vývoja najpokročilejších systémov AI a celkový zákaz umelej superinteligencie. Jej iniciatíva prichádza v čase, keď demokrati získali kontrolu nad oboma komorami Kongresu.

Hoci podobné návrhy zatiaľ nemajú v legislatívnom procese garantovanú širokú podporu a prezident Donald Trump ich môže vetovať, investori začínajú prehodnocovať doterajší optimizmus. Obávajú sa, že sprísnená regulácia a politické rozhodnutia môžu spomaliť výstavbu dátových centier a prinútiť technologických gigantov prehodnotiť či obmedziť miliardové investície do infraštruktúry.

Reakcia finančných trhov bola okamžitá a nekompromisná. Filadelfský polovodičový index SOX vo štvrtok stratil viac ako 12 %, akcie spoločnosti Nvidia odpísali 9,3 % a konkurenčné AMD sa prepadlo o viac než 17 %.

Fond Roundhill Memory ETF (DRAM), zameraný na výrobcov pamäťových čipov, klesol približne o 15 %. Viaceré kľúčové spoločnosti zo sektora tak od svojich maximálnych hodnôt stratili už vyše polovicu svojej hodnoty.

Prebiehajúci výpredaj však nesúvisí výhradne s politikou. Medzi investormi čoraz viac rezonujú aj vysoké náklady na financovanie AI infraštruktúry a neistá návratnosť obrovských kapitálových výdavkov. Trh tak začína postupne zaceňovať scenár, v ktorom prudký rast odvetvia nenaráža len na ekonomické mantinely, ale aj na prísne politické limity.

What just happened?

The Nasdaq 100 just posted its largest daily drop since the 2020 Pandemic, with the S&P 500 erasing -$3 trillion today.

Just 24 hours ago, the Dow surged +1,600 points after the Democrats "swept" the Midterms.

So, what changed? Let us explain.

(a thread) pic.twitter.com/pf5ZW1Q9Qd

— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) November 5, 2026

Bank of England opäť zvyšuje sadzby

Britská centrálna banka pristúpila k prvému zvýšeniu základnej úrokovej sadzby od roku 2023. Bank of England ju posunula o štvrť percentuálneho bodu na 4 %. Za toto rozhodnutie hlasovalo osem zo deviatich členov menového výboru. Jediná nesúhlasiaca členka pritom presadzovala ešte výraznejšie sprísnenie menovej politiky.

K tomuto kroku prispel návrat inflačných tlakov, ktoré súvisia najmä s vysokými cenami energií a s pokračujúcim konfliktom s Iránom. Medziročná inflácia v Británii dosiahla v septembri 3,5 %. Centrálna banka navyše očakáva, že v polovici budúceho roka môže vystúpiť až k 5 %.

Guvernér Andrew Bailey preto pripustil, že ak inflačné riziká nezvoľnia, ďalšie sprísňovanie bude nevyhnutné. Finančné trhy preto budú pozorne sledovať, či sa drahšie energie začnú premietať aj do rastu miezd a cien služieb.

Spojené kráľovstvo sa tak opäť dostáva do nepríjemnej pasce, ktorej čelia aj ekonomiky európskeho bloku: nekompromisný boj proti inflácii so sebou prináša riziko spomalenia hospodárskeho rastu.

Bank of England raises rates for 1st time since 2023 pic.twitter.com/7C6UhyFf17

— Hedgeye (@Hedgeye) November 5, 2026

Európsky priemysel zasiahol cenový šok

Európske hospodárstvo čelí ďalšej vlahe inflačných tlakov. Podľa najnovších údajov Eurostatu vzrástli ceny priemyselných výrobcov v eurozóne v septembri medzimesačne o 2,5 %.

V medziročnom porovnaní sú vyššie až o 11,1 %. Narastajúce náklady podnikov tak opäť zvyšujú riziko, že sa zdražovanie v najbližších mesiacoch premietne aj do peňaženiek konečných spotrebiteľov.

Kľúčovým spúšťačom tohto vývoja sú ceny energií, ktoré v medziročnom horizonte vyleteli takmer o tretinu. Vývoj v ostatných odvetviach priemyslu zostáva nepomerne pokojnejší. Bez započítania energetického sektora vzrástli ceny výrobcov medzimesačne len o miernych 0,1 %.

Zverejnené dáta jednoznačne potvrdzujú, že aktuálny inflačný problém Európy tkvie predovšetkým v energiách, čo zasahuje najmä energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chémiu či výrobu stavebných materiálov.

Pre Slovensko, ako vysoko industrializovanú a exportne orientovanú ekonomiku, ide o obzvlášť varovný signál.

Eurozone September PPI:
m/m +2.5% (est +2.5%, last +2.0% from +1.9%)
y/y +11.1% (est +10.6%, last +8.3% from +8.2%)

Eurozone PPI was broadly in line with Consensus.

The Global Supply Chain Pressure Index suggests another uptick is in the cards, but perhaps short lived. pic.twitter.com/WW6m6GmwiA

— Mario Cavaggioni (@CavaggioniMario) November 5, 2026

Americký trh práce prekvapuje odolnosťou