Donald Trump, novo zvolený prezident USA, oznámil v utorok cez sociálnu sieť Truth Social, že plánuje zaviesť dodatočné 10% clá na dovoz z Číny a 25% clá na tovary z Kanady a Mexika. Tieto tri krajiny pritom spolu tvoria až 43% amerického dovozu.
Goldman Sachs odhaduje, že takéto clá by mohli priniesť do štátneho rozpočtu približne 300 miliárd dolárov ročne.
Podľa hlavného ekonóma tejto banky, Jana Hatziusa, by však zároveň zvýšenie efektívnej sadzby cla čo i len o 1% mohlo viesť k nárastu jadrového indexu výdavkov na osobnú spotrebu (PCE) o 0,1%. Ak by sa Trumpove clá zaviedli v plnej výške, inflácia meraná PCE by sa mohla teda zvýšiť až o 1%.
To by podľa Hatziusa znamenalo ďalší odklon od inflačného cieľa Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý je stanovený na 2%.
Komplikácie pre menovú politiku Fedu
Ak by clá zvýšili infláciu v USA, Fed by jednoducho musel prehodnotiť svoje plány na znižovanie úrokových sadzieb v roku 2025. Trhy pritom už teraz zmierňujú svoje očakávania poklesu sadzieb, hoci nie je jasné, či je to dôsledkom Trumpovho zvolenia alebo robustnej výkonnosti americkej ekonomiky.
Predseda Fedu, Jerome Powell, už priznal, že centrálna banka bude musieť pri nastavovaní menovej politiky brať do úvahy vplyv nových ciel. Navyše, októbrový index PCE, ktorý má byť zverejnený tento týždeň, pravdepodobne ukáže medziročný nárast o 2,8%.
Trump vo svojom oznámení spomenul, že clá môžu byť podmienené zmenami v imigračnej politike a opatreniami proti pašovaniu fentanylu. Niektorí jeho poradcovia tvrdia, že clá by mohli byť skôr nástrojom na vyjednávanie než pevnou politikou, pričom Kanada a Mexiko by mohli získať výnimky skôr ako Čína.
Top brokeri
