Americká centrálna banka v stredu ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny, na úrovni od 3,50 % do 3,75 %.
Rozhodnutie sa však nezaobišlo bez nesúhlasu časti vedenia Fedu. Traja predstavitelia presadzovali okamžité sprísnenie menovej politiky, keďže ich znepokojoval pretrvávajúci rast spotrebiteľských cien. Zvyšných deväť členov hlasovalo za zachovanie súčasného nastavenia úrokových sadzieb.
Podľa nástroja CME FedWatch pritom trhy pred zasadnutím pripisovali prekvapivému zvýšeniu sadzieb približne tretinovú pravdepodobnosť. Hoci išlo o menšinový scenár, investori ho vzhľadom na inflačné riziká nemohli úplne vylúčiť.
JUST IN: THE FED LEAVES RATES UNCHANGED AT 3.50%-3.75% 🇺🇸
The vote was 9-3, and all three dissenters wanted a hike.
Cleveland's Hammack, Minneapolis's Kashkari, and Dallas's Logan each dissented in favor of a 25 basis point increase.
The statement says inflation remains… pic.twitter.com/6sIw09r9wj
— WOLF (@WOLF_Financial) July 29, 2026
Ekonomický rast pokračuje, neistota pretrváva
Predstavitelia Fedu vo svojom vyhlásení opätovne skonštatovali, že hospodárska aktivita rastie solídnym tempom. Americká ekonomika si tak naďalej udržiava pomerne dobrú kondíciu, a to aj napriek zvýšenej neistote spojenej najmä s konfliktom na Blízkom východe a jeho možnými dôsledkami pre ceny energií.
Centrálna banka zároveň uviedla, že rast počtu pracovných miest približne zodpovedá vývoju pracovnej sily. Miera nezamestnanosti sa výraznejšie nezmenila, hoci na americkom trhu práce možno pozorovať mierne ochladenie a slabší dopyt po nových zamestnancoch.
Viac podrobností o ďalšom smerovaní menovej politiky však prezident Fedu Kevin Warsh neprezradil. Dlhodobo zastáva názor, že centrálna banka by mala pri komunikácii svojich budúcich krokov postupovať zdržanlivo a nemala by sa zaväzovať k rozhodnutiam, ktoré budú závisieť od ďalšieho vývoja ekonomických údajov.
Napriek opatrnej komunikácii sa zdá, že ďalšie smerovanie centrálnej banky bude skôr spojené s prísnejšou menovou politikou. Jedným z hlavných dôvodov je júlový rast cien ropy, pričom cena severomorskej ropy Brent opäť prekročila hranicu 100 dolárov za barel.
Drahšie energie môžu postupne zvýšiť náklady podnikov aj domácností a premietnuť sa do cien dopravy, výroby a spotrebného tovaru. Inflácia by preto mohla v nasledujúcich mesiacoch opäť zrýchliť, čo by Fedu výrazne sťažilo prípadné uvoľnenie menovej politiky.
Zdroje: X, Autor, Cnbc
