Nové údaje Eurostatu zaskočili trhy aj ekonómov. HDP eurozóny v prvom štvrťroku vzrástlo medzikvartálne o prekvapivých 0,6 %, čo je dvojnásobok pôvodného odhadu 0,3 %. Medziročne sa ekonomika bloku 20 krajín zväčšila o 1,2 %.
Tento výsledok predstavuje najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2022 a signalizuje možný koniec obdobia stagnácie, ktoré trvalo takmer celý minulý rok.
Írska anomália
Za výrazným nárastom HDP stojí najmä výnimočný výkon írskej ekonomiky, ktorá medzi januárom a marcom 2025 vykázala rast o rekordných 9,7 %. Tento prudký nárast bol spôsobený dramatickým nárastom exportu farmaceutických a technologických produktov, najmä do Spojených štátov, v snahe predísť dopadom nových amerických ciel plánovaných na druhý štvrťrok.
Írske údaje však odborníci interpretujú s opatrnosťou. Z dôvodu špecifickej štruktúry ekonomiky, ktorá je výrazne ovplyvnená činnosťou nadnárodných korporácií sídliacich v krajine len z daňových dôvodov – môže byť obraz hospodárskeho rastu skreslený a nie úplne reprezentatívny pre domácu ekonomickú aktivitu.
Frederik Ducrozet, makroanalytik spoločnosti Pictet Wealth Management, komentoval výsledky európskeho HDP takto:
„Keď odrátame Írsko, rast eurozóny vyzerá oveľa miernejšie – asi 0,2 až 0,3 %, teda v súlade s pôvodnými odhadmi. To len potvrdzuje, aké veľmi môže jediná krajina skresliť štatistický obraz celku.“
(Tweet: Rast HDP eurozóny s Írskom vs bez Írska)
Average GDP growth rate in the last 4 quarters (q/q):
Eurozone: +0.4%
Eurozone excl. Ireland: +0.2%Ireland's share of the Eurozone economy: 4%
So 4% accounts for 50% of Eurozone "growth" over the last year. https://t.co/z2cSg54WKL pic.twitter.com/725AUbAytW
— Daniel Kral (@DanielKral1) June 6, 2025
Kto ťahal a kto brzdil?
Popri Írsku vykázali silný rast aj Malta (+2,1 %) a Cyprus (+1,3 %). Nemecko, ako najväčšia ekonomika eurozóny, zaznamenalo solídny rast o 0,4 %, čo predstavuje vítané zlepšenie po dlhšom období slabého výkonu. Naopak, Francúzsko rástlo len o zanedbateľných 0,1 %, čo poukazuje na pokračujúce štrukturálne problémy a slabý domáci dopyt.
Negatívne výsledky hlásili Luxembursko (-1,0 %) a Slovinsko (-0,8 %), ktoré zaznamenali poklesy aj v priemyselnej produkcii a zahraničných investíciách.
Postoj ECB
Európska centrálna banka (ECB) vo svojich júnových makroekonomických projekciách predpokladá rast HDP eurozóny v roku 2025 na úrovni 0,9 %, pričom by malo dôjsť k postupnému zrýchľovaniu v rokoch 2026 a 2027. Predstavitelia ECB však upozorňujú, že výhľad zostáva neistý v dôsledku pokračujúcich globálnych rizík, vrátane obchodných sporov, geopolitického napätia a zmeny menovej politiky vo veľkých ekonomikách.
Aj keď pozitívna revízia údajov vyvolala optimizmus medzi predstaviteľmi EÚ, ekonómovia upozorňujú, že jednorazové faktory (ako írska exportná vlna) nemusia byť udržateľné. Zdravé oživenie by si vyžadovalo širší základ, najmä vo forme zvýšenej spotreby domácností, rastu investícií a zlepšenej produktivity naprieč celou eurozónou.
V súvislosti s tým Isabel Schnabel, členka Výkonnej rady ECB, konštatuje:
„Musíme byť realisti. Kľúčové bude, či sa rast ukáže ako udržateľný.“
(Tweet: Pracovná produktivita v EÚ vs USA)
There is a good reason why Americans are wealthier than Europeans. Innovation and productivity thrive in the US, while Europe is stuck with overregulation, bureaucracy and socialist redistribution mindset. pic.twitter.com/bwkpGpA0DO
— Michael A. Arouet (@MichaelAArouet) May 7, 2025
Zdroje: Autor, Eurostat, The Guardian, The Times
