Japonská centrálna banka (Bank of Japan) sa ocitla v nezávideniahodnej situácii, ktorá môže ohroziť jej snahu o normalizáciu menovej politiky.
Výnosy japonských štátnych dlhopisov (JGB) v posledných týždňoch prudko rastú a prekonávajú historické hranice. Vo štvrtok dosiahol výnos referenčného 10-ročného dlhopisu úroveň 1,917%, čo je najvyššia hodnota od roku 2007.
Ešte dramatickejší nárast zaznamenali dlhšie splatnosti – 20-ročné dlhopisy sa vyšplhali na 2,936% (najviac od roku 1999) a 30-ročné dlhopisy dosiahli rekordných 3,436%.
BOJ z tohto dôvodu stojí pred Sofiinou voľbou: ak bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, riskuje ďalší nárast výnosov, čo predraží financovanie štátneho dlhu a spomalí už i tak krehkú ekonomiku.
Naopak, ak sadzby zníži alebo podrží na súčasnej úrovni na podporu rastu, hrozí, že inflácia – ktorá sa už 43 mesiacov drží nad 2-percentným cieľom – sa vymkne spod kontroly.
Anindya Banerjee, šéf menových a komoditných trhov v Kotak Securities, varuje: „Ak sa BOJ vráti ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu a kontrole výnosovej krivky (YCC), jen môže oslabiť a posilniť importovanú infláciu, ktorá je už teraz problémom.“
Politický hazard premiérky Takaichi
Situáciu komplikuje politické rozhodnutie vlády premiérky Sanae Takaichi, ktorá je známa svojím príklonom k agresívnej fiškálnej politike.
V čase, keď Japonsko zápasí s najvyšším pomerom dlhu k HDP na svete (takmer 230% podľa MMF), vláda pripravuje rekordný stimulačný balík na boj s rastúcimi životnými nákladmi.
Plánovaná emisia nových dlhopisov v objeme 11,7 bilióna jenov na financovanie doplnkového rozpočtu je až 1,7-krát vyššia než emisia schválená jej predchodcom Shigeru Ishibom v roku 2024. Tento krok vyvoláva obavy o fiškálnu udržateľnosť krajiny.
Strašiak menom „Carry Trade“ a globálne dopady
Trhy majú stále v živej pamäti udalosti z augusta 2024, kedy kombinácia „jastrabej“ politiky BOJ a slabých makroekonomických dát z USA spustila masívny výpredaj akcií.
Index Nikkei vtedy počas jediného dňa prepadol o 12,4%, čo bol najhorší výsledok od roku 1987, v dôsledku rozbúrania tzv. „yen carry trade“ pozícií.
Súčasné zužovanie úrokového diferenciálu medzi USA a Japonskom opäť vyvoláva otázky o možnom odleve kapitálu a repatriácii prostriedkov späť do Japonska.
Analytici však upokojujú situáciu. Masahiko Loo zo State Street Investment Management neočakáva opakovanie systémového kolapsu z roku 2024, hoci pripúšťa možnú volatilitu.
Dáta HSBC ukazujú, že japonskí investori zatiaľ neprejavujú známky masovej repatriácie. Naopak, od januára do októbra 2025 nakúpili zahraničné dlhopisy v objeme 11,7 bilióna jenov, čo výrazne prevyšuje objem za celý rok 2024.
Justin Heng z HSBC dodáva, že „pokles nákladov na zabezpečenie (hedging) v dôsledku znižovania sadzieb Fedu pravdepodobne povzbudí japonských investorov k väčšej expozícii voči zahraničným dlhopisom.“
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri










