Diplomatické vzťahy medzi Spojenými štátmi a ich európskymi spojencami sa ocitli na bode mrazu. Stredajšie kľúčové stretnutie vo Washingtone, ktoré malo upokojiť situáciu okolo Grónska, skončilo bez výsledku a s „fundamentálnymi nezhodami„.
Zatiaľ čo administratíva prezidenta Donalda Trumpa stupňuje tlak na prevzatie kontroly nad strategickým arktickým ostrovom, experti a bývalí štátnici varujú pred katastrofálnymi dôsledkami pre západný svet.
Trump with a straight face: Denmark can't claim Greenland just because "they had a boat land there 500 years ago" pic.twitter.com/Nw3SYKmRed
— The Daily Show (@TheDailyShow) January 13, 2026
Washingtonské rokovania v tieni hrozieb
Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil americký viceprezident JD Vance a minister zahraničia Marco Rubio s ich náprotivkami z Dánska a Grónska (Lars Løkke Rasmussen a Vivian Motzfeldt), neprinieslo žiadny prielom.
Práve naopak. Donald Trump tesne pred rokovaním prostredníctvom sociálnej siete Truth Social vyhlásil, že čokoľvek iné ako plná kontrola USA nad Grónskom je „neprijateľné„.
"The United States needs Greenland for the purpose of National Security… IF WE DON’T, RUSSIA OR CHINA WILL, AND THAT IS NOT GOING TO HAPPEN!" – President Donald J. Trump 🇺🇸 pic.twitter.com/uDfWla0hNU
— The White House (@WhiteHouse) January 14, 2026
Americký prezident argumentuje národnou bezpečnosťou a projektom Golden Dome – masívnym systémom protiraketovej obrany, pre ktorý je podľa neho poloha ostrova kľúčová. Trump tvrdí, že len Spojené štáty dokážu ostrov ochrániť pred údajným rastúcim vplyvom Číny a Ruska.
Dánska a grónska delegácia však tento naratív odmietla. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen a dánska premiérka Mette Frederiksen demonštrovali vzácnu jednotu. Nielsen jasne odkázal, že ak by si Grónsko muselo vybrať medzi Washingtonom a Kodaňou, „vyberáme si Dánsko“.
Tento postoj prichádza v čase, kedy sa Európa obáva opakovania scenára z 3. januára 2026, kedy americká armáda vykonala kontroverznú operáciu vo Venezuele.
Geopolitický hazard a realitný biznis
Do diskusie sa ostro vložil aj bývalý islandský prezident Olafur Ragnar Grimsson, ktorý v súčasnosti predsedá organizácii Arctic Circle. V rozhovore pre médiá varoval, že akýkoľvek pokus USA o násilné prevzatie Grónska by mal „monumentálne následky“ pre globálny poriadok a znamenal by de facto koniec NATO.
Grimsson spochybnil aj hlavný bezpečnostný argument Bieleho domu. Podľa neho sú obavy z čínskeho a ruského vplyvu v tejto časti Arktídy prehnané.
„V súčasnosti neexistuje priama, jasná a zrejmá hrozba zo strany Ruska a Číny v Arktíde,“ uviedol Grimsson s tým, že Peking sa sústredí skôr na ruskú arktickú zónu a v oblasti Severnej Ameriky nie je významným hráčom.
Podľa Grimssona je Trumpova fixácia na Grónsko výsledkom jeho mentálneho nastavenia z biznisu s nehnuteľnosťami. „Realitní makléri uvažujú v lokalitách,“ poznamenal a dodal, že ak chcú USA posilniť svoju prítomnosť v Arktíde, mali by začať investíciami do vlastnej infraštruktúry na Aljaške, ktorá v porovnaní s konkurentmi výrazne zaostáva, najmä v oblasti ľadoborcov a prístavov.
Ian Lesser z think-tanku GMF varuje, že zlyhanie diplomacie v tomto bode neohrozuje len súdržnosť aliancie, ale „ohrozuje budúcu existenciu Aliancie, ako ju poznáme“.
Európski lídri vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona už vyjadrili Dánsku plnú podporu s tým, že o osude Grónska môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia a Kodaň.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
