Odborníci čoraz hlasnejšie varujú pred prichádzajúcim „technologickým šokom“, ktorý môže v najbližších rokoch zásadne prekresliť globálnu ekonomickú mapu.
Rory Green, hlavný ekonóm spoločnosti TS Lombard pre Čínu a vedúci ázijského výskumu, v rozhovore pre televíziu CNBC upozornil, že Peking systematicky narúša vnímaný monopol Spojených štátov na strategické technológie.
„Čína buduje širší ekosystém, ktorý sa postupne približuje k svetovej špičke,“ naznačil Green. Podľa neho hlavný americký konkurent kombinuje špičkové inovácie s relatívne nízkymi výrobnými nákladmi, pričom ťaží z rozsiahleho a dobre prepojeného domáceho dodávateľského reťazca.
Práve táto kombinácia umožňuje rýchle škálovanie nových technológií a ich agresívne cenové nastavenie na globálnych trhoch.
Green pritom prirovnal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga k „technologickému investorovi“, ktorý cielene presúva obrovské objemy kapitálu do strategických odvetví, ako sú polovodiče, umelá inteligencia či pokročilá výroba.
Takýto model, postavený na silnej úlohe štátu, podľa neho dramaticky urýchľuje technologickú transformáciu krajiny.
Trend približovania sa Číny k technologickej špičke potvrdil aj Demis Hassabis, šéf Google DeepMind. Podľa jeho vyjadrení čínske modely umelej inteligencie zaostávajú za západnými lídrami už len o niekoľko mesiacov.
Štátna stratégia a domáce čipy
Dôkazov, že Peking berie preteky v oblasti umelej inteligencie mimoriadne vážne, pribúda. Minulý rok čínsky prezident nenápadne spustil národný fond pre umelú inteligenciu v hodnote viac ako 8,6 miliardy dolárov.
Cieľom je podporiť domáci vývoj, startupy aj výskumné centrá a znížiť závislosť od zahraničných technológií.
Súčasťou širšej štátnej doktríny je iniciatíva „AI+“, ktorá má zabezpečiť hlbokú integráciu umelej inteligencie do všetkých odvetví – od ťažkého priemyslu cez zdravotníctvo až po verejnú správu. Ambíciou je, aby sa AI stala základnou infraštruktúrou ekonomiky, podobne ako elektrina či internet.
V oblasti hardvéru síce americká Nvidia naďalej predstavuje zlatý štandard, no podľa Greena dokáže čínsky Huawei technologické rozdiely do značnej miery kompenzovať cenovou politikou.
Lacnejšie riešenia, podporené domácou výrobou a štátnou podporou, umožňujú rýchle zavádzanie čipov a výpočtovej infraštruktúry vo veľkom rozsahu.
Miliardový hazard s otáznikmi
Zatiaľ čo Čína postupuje cestou silne koordinovaných štátnych investícií, americkí technologickí giganti vsádzajú na masívne súkromné výdavky. Spoločnosti ako Amazon, Microsoft, Meta či Alphabet plánujú tento rok vynaložiť na kapitálové investície spojené s umelou inteligenciou až 700 miliárd dolárov.
Takáto astronomická suma však vyvoláva rastúcu nervozitu na finančných trhoch. Investori sa pýtajú, či sa tieto investície dokážu v rozumnom čase premietnuť do ziskov a udržateľnej konkurenčnej výhody. Vývoj AI si vyžaduje obrovské náklady na dátové centrá, čipy aj energiu, pričom návratnosť zostáva neistá.
Práve kontrast medzi efektívnym, štátom podporovaným škálovaním technológií v Číne a rizikovým, no inovačne dynamickým modelom Spojených štátov definuje novú fázu globálneho súboja o technologické prvenstvo.
Výsledok tohto zápasu môže rozhodnúť nielen o budúcnosti umelej inteligencie, ale aj o tom, ktorá ekonomika bude v nasledujúcich dekádach udávať tempo.
Výsledková sezóna: Technologickí giganti zvyšujú tempo investícií do umelej inteligencie
Zdroje: Cnbc, Autor, X
