Blokáda kľúčových uzlov a rast cien čierneho zlata
Geopolitická situácia sa rapídne zhoršila po tom, čo štáty USA a Izrael uskutočnili vojenské operácie voči Iránu.
Počas týchto víkendových útokov prišiel o život Ali Hosseini Khamenei, na čo Teherán odpovedal raketovými údermi na viaceré krajiny Perzského zálivu. Táto eskalácia prakticky zastavila kľúčovú lodnú dopravu.
Strach z ďalších útokov odstavil tranzit cez strategický Hormuzský prieliv, čo okamžite vystrelilo ceny ropy nahor.
Hodnota ropy Brent vzrástla úž na takmer 83 USD za barel, zatiaľ čo americký štandard WTI dosiahol takmer 76 USD. Tieto úrovne neboli na trhoch videné od začiatku roka 2025.
Globálny energetický trh sa tak musí pripravovať na najhoršie, pričom inštitúcia Bank of America varuje, že dlhodobý výpadok by mohol potlačiť cenu nad 100 dolárov za barel a európsky plyn nad 60 eur za megawatthodinu.
Analytici z Nomura jasne deklarujú menový dopad tohto diania: „Prebiehajúci konflikt v Iráne upevňuje argumenty mnohých centrálnych bánk, aby zatiaľ ponechali úrokové sadzby na nezmenenej úrovni.“
Podľa nástroja FedWatch aj s ohľadom na tieto skutočnosti už obchodníci neočakávajú júnové ani júlové zníženie úrokových sadzieb americkým Fedom. Vyše 58% z nich očakáva, že sa zmenia až v septembri (77% šanca).
Ázia pod tlakom a dilema menovej politiky
Najvýraznejší ekonomický dopad pravdepodobne pocítia ázijské trhy. Ako uvádza americká U.S. Energy Information Administration, kľúčoví odberatelia ropy z tohto regiónu sú Čína, India, Japonsko a Južná Kórea.
Finančná spoločnosť Goldman Sachs odhaduje, že šesťtýždňová blokáda môže zvýšiť regionálnu infláciu o 0,7 percentuálneho bodu.
Kým Čína zaznamená len miernejšie výkyvy, inštitúcia BMI (súčasť Fitch Solutions) považuje za najzraniteľnejšie štáty krajiny ako Filipíny, Thajsko a Singapur.
Michael Wan z finančného domu MUFG Bank upozorňuje, že štáty ako India a Južná Kórea zrejme podržia úrokové sadzby nezmenené, zatiaľ čo inštitúcie typu Bank Indonesia a Bangko Sentral ng Pilipinas môžu odložiť plánované uvoľňovanie.
Zaujímavú pozíciu má ako čistý exportér Malajzia. Ich centrálna inštitúcia Bank Negara Malaysia by mohla sadzby dokonca zvyšovať, podobne ako Austrália.
Na európskom kontinente čelí Európska centrálna banka a analytici zo skupiny ING obrovskej dileme.
Kým drahá ropa tlačí ceny nahor, hrozba vyšších amerických ciel brzdí akýkoľvek rast.
Zástupca ECB Pierre Wunsch upokojuje situáciu: „Ak to bude trvať dlhšie, ak nárast cien energií bude vyšší, potom budeme musieť spustiť naše modely a uvidíme, čo sa stane.“
Rovnako obozretne reaguje aj americký Fed, o čom svedčia slová, ktoré predniesla ekonómka Janet Yellen: „Nedávna situácia v Iráne núti Fed k ešte väčšej zdržanlivosti, sú menej ochotní znižovať sadzby ako pred týmto incidentom.“
Na fiškálnej úrovni budú musieť vlády pristúpiť k dotáciám, no za cenu vyšších deficitov.
Ako zhrnul situáciu Rob Subbaraman pre vysielanie CNBC: „Takže ktoré ‚mínus‘ chcete mať: vyššiu infláciu alebo horšie verejné financie? Toto sú politické rozhodnutia, ktoré musia vlády urobiť.“
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
