Čo sa stalo a prečo je to dôležité
Vojna, ktorú začali USA a Izrael spoločnými útokmi na Irán 28. februára 2026, vyvolala na energetických trhoch pravý šok. Cena ropy Brent vyskočila o vyše 36% od začiatku roka a cena ropy WTI sa pondelňajšom obchodovaní dostala až na rekordných 119 dolárov za barel.
Hoci sa ropa na tejto úrovni po následnej prudkej korekcii zatiaľ neudržala, posolstvo tohto vývoja je jasné. Cena ropy prvýkrát od roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu prekročila významnú hranicu 100 dolárov za barel.
Dôvod prudkého rastu cien je prostý: Konflikt narušil asi 20% svetových dodávok ropy prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv. Irak, Kuvajt a Spojené arabské emiráty obmedzili produkciu, tankery sa zastavili a globálny trh s energiami začal panikáriť.
Situáciu čiastočne upokojil až sám americký prezident Donald Trump, ktorý v pondelok večer na CNBC vyhlásil, že vojna je „takmer hotová“. Po týchto slovách ceny ropy klesli k úrovniam okolo 85 dolárov. Následne však začali opäť rásť a sú naspäť nad 90 USD za barel.
Dilema Fedu: Znižovať sadzby, alebo nie?
Federálny rezervný systém (Fed) sa ocitol v tejto búrke v nepríjemnej situácii. Ešte pred mesiacom sa zdalo, že cesta k nižším úrokovým sadzbám je otvorená. Teraz sa všetko skomplikovalo.
Rast cien ropy a narušenie námornej dopravy hrozia zvýšením nákladov na energiu v celej globálnej ekonomike, čo môže opätovne rozfúkať infláciu, ktorá je aj tak nad cieľom Fedu na úrovni 2,4%.
Na to sa navrstvil ešte aj slabý februárový správa o zamestnanosti — počet pracovných miest klesol o 92 000. Vo väčšine situácií by to bol jasný signál pre znižovanie sadzieb.
Lenže teraz to nie je také jednoduché. Gregory Daco, hlavný ekonóm poradenskej firmy EY, to vystihol stručne: „Februárová správa a najnovší geopolitický vývoj komplikujú prácu Fedu tým, že zvyšujú riziká na oboch stranách jeho dvojitého mandátu.“
Hlavný ekonóm Wilmington Trust, Luke Tilley, varuje pred scenárom recesie: „Čím dlhšie ropa ostane na vyšších hodnotách — od jedného týždňa po tri mesiace — tým väčšiu záťaž to predstavuje pre ekonomiku.“
Podľa neho, ak by ropa zostala na úrovni 100 dolárov tri mesiace, ekonomika by sa mohla dostať na okraj recesie. Rast ceny benzínu funguje ako zvláštna daň — ľudia sa mu nevyhnú, a tak im ostáva menej peňazí na všetko ostatné.
Bývalá šéfka amerického ministerstva financií Janet Yellen situáciu okomentovala jasne: „Situácia s Iránom drží Fed ešte pevnejšie na mieste a robí ho ešte neochotnejším znižovať sadzby, ako bol pred touto udalosťou.“
Yellen taktiež varovala, že Trumpove clá by mohli v kombinácii s ropou tlačiť ročnú infláciu na úroveň najmenej 3%.
Najbližšie rokovanie Fedu o úrokových sadzbách je naplánované na 17.–18. marca 2026. V tomto termíne sa však od Fedu žiadne zníženie neočakáva.
Špekuluje sa, či nový nominant na šéfa Fedu Kevin Warsh, ktorý by mal Fed viesť od mája a všeobecne kladie dôraz na znižovanie sadzieb — bude môcť presadiť svoju líniu napriek inflačnému tlaku z ropy. Je to však skôr nepravdepodobné.
V prípade šoku na strane ponuky energie bude Fed takmer určite uprednostňovať menšie zmeny alebo pauzu, kým sleduje prichádzajúce dáta.
Estera Esther George, bývalá prezidentka Kansas City Fed, to zhrnula najlepšie: „Toto nie je čas na to, aby sme skúšali odhadnúť, kde sa nachádza neutrálna sadzba, pretože v tejto ekonomike sa toho deje veľa a môže sa to otočiť mnohými smermi.“
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
