Čo je Section 301 a prečo to teraz?
USA vo štvrtok spustili rozsiahle obchodné vyšetrovania voči 60 ekonomikám sveta. Dôvod? Podľa Washingtonu tieto krajiny dostatočne nezakazujú dovoz tovarov vyrobených s využitím nútenej práce. V pozadí však hľadajte snahu vrátiť sa k clám.
Vyšetrovania sa totiž vedú podľa paragrafu Section 301(b) Obchodného zákona z roku 1974 – právneho nástroja, ktorý prezidentovi umožňuje zaviesť clá bez súhlasu Kongresu.
Medzi vyšetrovanými ekonomikami sú Čína, Európska únia, India, Mexiko, ale aj desiatky ďalších – od Brazílie cez Rusko až po Kanadu. Celkovo ide o krajiny, ktoré spoločne tvoria viac ako 99% amerického dovozu.
Dôležitý kontex – Toto nie je prvý takýto krok za posledné dni. Len deň predtým Washington spustil samostatné vyšetrovania voči 16 ekonomikám pre nadbytočné priemyselné kapacity – teda za to, že „dumpujú“ lacný tovar na americký trh.
Plán B po porážke na Najvyššom súde
Načasovanie nie je náhodné. V februári 2026 Najvyšší súd USA zrušil Trumpove recipročné clá, ktoré presadzoval cez zákon o národných núdzových situáciách. Súd rozhodol, že prezident prekročil svoje právomoci. Trump nato okamžite zaviedol 10-percentné plošné clo podľa iného paragrafu a pohrozil jeho zvýšením na 15%.
Teraz prichádza ďalší manéver – vyšetrovania podľa Section 301, ktoré môžu viesť k novým clám už v lete.
Wendy Cutler, viceprezidentka Asia Society Policy Institute a bývalá obchodná zástupkyňa USA, to pomenovala priamo: „Po zrušení recipročných ciel bolo jasné, že plán B príde čo najskôr.“
Odborníci síce uznávajú, že Section 301 je právne robustnejší nástroj – Trumpove clá z prvého funkčného obdobia skrz tento zákon obstáli pred súdmi, no rozsah nových vyšetrovaní ich zaráža.
Časový harmonogram, podľa ktorého sa verejné vypočutia pre 60 krajín uskutočnia medzi 28. aprílom a 1. májom, označila Deborah Elms z Hinrich Foundation za nerealisticky krátky.
Kritici poukazujú aj na ďalší paradox: EÚ má vlastnú legislatívu zakazujúcu tovar z nútenej práce, no napriek tomu sa ocitla na zozname – zatiaľ čo niektoré krajiny s omnoho slabším vymáhaním práva nie sú pod takou prísnou kontrolou.
Čína v centre pozornosti pred summitom
Hoci zoznam je dlhý, skutočným terčom zostáva Čína. Washington dlhodobo obviňuje Peking z masového využívania nútenej práce ujgurských menšín v regióne Xinjiang. Pod zákonom o ochrane pred nútenou prácou Ujgurov – schváleným ešte za prezidenta Bidena – USA obmedzili dovoz solárnych panelov a ďalšieho tovaru z tohto regiónu. Nové vyšetrovania môžu tieto opatrenia rozšíriť.
Celé to prebieha v mimoriadne citlivom diplomatickom momente. Minister financií Scott Bessent sa tento víkend stretne v Paríži so svojím čínskym náprotivkom He Lifengom. Koncom marca sa očakáva osobné stretnutie Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu.
Dan Wang z analytickej skupiny Eurasia Group to charakterizovala výstižne: „Maximalizovanie tlaku pred veľkými bilaterálnymi rokovaniami sa stáva štandardným postupom.“
Podľa nej Čína eskaláciu nečakane nepovažuje, no využije parížske rokovania na vyjadrenie nespokojnosti.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
