Európa varuje, Washington koná sám
Ministri zahraničných vecí krajín G7 sa stretli vo francúzskom kláštore Abbaye des Vaux-de-Cernay neďaleko Paríža na dvojdňovom summite. Témou číslo jeden je vojna v Iráne, ktorú od konca februára vedú USA spolu s Izraelom.
Európski partneri nezakrývajú frustráciu. Nemecký minister obrany Boris Pistorius to povedal natvrdo: „Táto vojna je katastrofou pre svetové hospodárstvo. Nikto sa nás nepýtal. Nie je to naša vojna.“
Rovnako sa vyjadril aj šéf európskej diplomacie Kaja Kallas: „Toto nie je vojna Európy. My sme ju nezačali. Nás sa nikto nepýtal.“
Francúzsky minister financií Roland Lescure varoval pred rozsahom ekonomických škôd. Podľa neho je dnes zničených alebo poškodených 30 až 40 percent rafinérskej kapacity v Perzskom zálive. Katarský minister energetiky mu osobne potvrdil, že 17 percent kapacity plynu je zničených po útokoch na tamojšie zariadenia a obnova potrvá minimálne tri roky.
Aj talianska premiérka Giorgia Meloni, považovaná za „tlmočníčku“ prezidenta Trumpa v Európe, uznala, že kríza „sa týka každého“ a pri dlhšom trvaní môže mať devastačné sociálne a ekonomické dôsledky pre celý svet, najmä pre africké krajiny.
Hormuz uzavretý, rokovania v slepej uličke
Jadrom energetickej krízy je Hormuzský prieliv, cez ktorý za normálnych okolností prechádza pätina celosvetovej ropy a zemného plynu. Irán ho fakticky uzatvoril. Dôsledky cítia okamžite nielen európske, ale aj ázijské krajiny závislé od dovozu energie.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot rokoval s partnermi zo Saudskej Arábie aj Indie práve o otvorení prielivu. Francúzsko dalo jasne najavo, že je pripravené pomôcť zabezpečiť slobodu plavby, keď to situácia dovolí.
Washington síce tvrdí, že rokuje s iránskymi predstaviteľmi cez sprostredkovateľov, no Teherán tieto správy sčasti odmieta. Iránsky minister zahraničia Abbas Araghchi povedal, že výmena správ cez prostredníkov „neznamená rokovania s USA“.
Iránske štátne médiá navyše oznámili, že krajina odmietla americký plán prímeria a namiesto toho trvá na plnej kontrole nad Hormuzským prielivom.
Situáciu komplikuje aj správa, že USA zvažujú vyslanie ďalších tisícov vojakov do regiónu.
Podľa informácií by mohli byť nasadení pri prípadnom obsadení ropného prístavu Kharg Island alebo pri silovom otvorení prielivu, ak diplomacia zlyhá.
Analytici varujú, že americká politika sa stala podľa slov riaditeľa Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov Thomasa Gomarta „prvkom destabilizácie medzinárodného systému pre všetkých aktérov“, teda nielen pre členov G7, ale aj pre Čínu a desiatky ďalších krajín.
Napätie je viditeľné aj v samotnom fungovaní G7. Krajiny sa vzdali snahy vydať spoločné záverečné vyhlásenie, aby sa vyhli verejnej roztržke. Sekretár NATO Mark Rutte medzitým naznačil, že európski spojenci by sa mali zapojiť do zabezpečenia plavby cez Hormuz, čo v Európe vyvolalo vlnu nevôle.
Marco Rubio, šéf americkej diplomacie, pricestoval na summit až na druhý deň. Spojenci dúfajú, že im poskytne aspoň čiastočnú jasnosť o plánoch USA a Izraela.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
