Keď sa v druhej polovici tohto týždňa americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching stretnú v Pekingu, na programe budú mať obchodné vzťahy, technológie, kontrola vývozu vzácnych zemín, Taiwan, vojna v Iráne a umelá inteligencia.
Ide o prvú štátnu návštevu amerického prezidenta v Číne od roku 2017, keď bol Trump prvýkrát v úrade. Summit bol pôvodne odložený v marci po americko-izraelských útokoch na Irán.
Stretnutie sa odohráva v mimoriadne napätej chvíli. Globálna ekonomika stále pociťuje dôsledky vojny v Iráne a obchodných sporov medzi Washingtonom a Pekingom. Svetové médiá i analytici ho označujú za jedno z najdôležitejších diplomatických stretnutí roka.
Podľa analytika Chada Bowna z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku „prakticky každý má záujem na výsledku tohto rokovania“.
Hormuzský prieliv a energetická kríza
Kľúčovou témou je Hormuzský prieliv — strategická námorná cesta, cez ktorú prúdi značná časť svetovej ropy.
Irán uzavrel Hormuzský prieliv ako reakciu na americko-izraelské útoky, čím zablokoval jednu z najdôležitejších energetických tepien sveta. Čína doteraz odmietla uznať americké „jednostranné“ sankcie voči iránskemu ropnému sektoru.
Krajiny juhovýchodnej Ázie závislé od dovozu ropy z Perzského zálivu pocítili energetický šok plnou silou. Singapurskí predstavitelia opakovane varujú pred ekonomickými následkami a požadujú slobodnú plavbu cez prieliv.
Čína napriek závislosti od dovozov ropy z oblasti si vybudovala rozsiahle zásoby a diverzifikovala zdroje energie. To jej dáva silnejšiu pozíciu ako väčšine iných krajín.
Ak by Trump a Si dosiahli dohodu o spoločnom tlaku na otvorenie Hormuzského prielivu, mohlo by to priniesť rýchlu úľavu v cenách ropy. Analytici však varujú, že takýto výsledok je málo pravdepodobný. Prípadná energetická dohoda, v ktorej by Peking nakupoval viac americkej ropy a zemného plynu, by zároveň mohla zdvihnúť globálne ceny komodít, čo by zasiahlo Európu aj Japonsko.
Taiwan, obchod a vzácne zeminy
Okrem Iránu dominuje rokovaniam aj otázka Taiwanu. Práve ten bude najdôležitejšou témou pre Si Ťin-pchinga.
Čína ho považuje za svoje územie a jeho status je najcitlivejším bodom v americko-čínskych vzťahoch. USA predali Taiwanu zbrane za viac ako 50 miliárd dolárov.
Čína pozastavila vývoz vzácnych zemín a magnetov, čo už narušilo dodávateľské reťazce výrobcov áut v Európe, Japonsku a Južnej Kórei. Vlády v Singapure, Bruseli, Tokiu a Soule preto sledujú rokovania s napätím, dúfajúc, že obe strany zvolia cestu riadenej konkurencie, nie novej eskalácie.
Analytici sú vo svojich očakávaniach opatrní. Podľa expertov z Brookings Institution sú vyhliadky na veľké prielomy nízke.
Obe strany sa sústredia skôr na to, aby vzťahy nezhoršili, ako na budovanie skutočnej dlhodobej dôvery. Obchodné spory, súperenie v technológiách a napätie okolo Taiwanu zostávajú nevyriešené.
Joerg Wuttke, bývalý predseda Európskej obchodnej komory v Číne, to zhrnul stručne: „USA bojujú bez víťazstva, Čína víťazí bez boja.“
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
