Najhorší deň za viac než rok
Materská firma Google, spoločnosť Alphabet, zažila v pondelok 22. júna 2026 svoj najčernejší deň na burze za viac než rok. Akcie pod tickerom GOOGL uzavreli s poklesom približne o 5 percent, pričom počas dňa stratili dokonca až sedem percent. Naposledy sa niečo podobné stalo v máji 2025. Spoločnosť tak zaostala za indexom Nasdaq aj za ostatnými technologickými gigantmi.
Dôvod nebol jeden, lenže všetky sa zišli v rovnakom čase. Investorov vyplašil odchod dvoch mimoriadne uznávaných výskumníkov a k tomu sa pridali obavy z obrovských výdavkov na umelú inteligenciu. Trh tak prestal hodnotiť Google len podľa silných hospodárskych výsledkov a začal sa pýtať, či si firma dokáže udržať náskok aj v ľuďoch.
Dve veľké mená odišli ku konkurencii
Prvý odišiel Noam Shazeer, viceprezident pre inžinierstvo a spolušéf modelov Gemini. V stredu oznámil, že prechádza do spoločnosti OpenAI.
Jeho meno niečo znamená, keďže je spoluautorom prelomovej štúdie z roku 2017 s názvom „Attention Is All You Need„, ktorá predstavila takzvanú architektúru transformer. Práve tá dnes stojí za väčšinou veľkých jazykových modelov. Pikantné je, že Shazeer sa do Googlu vrátil len pred necelými dvoma rokmi, a to cez akvizíciu jeho startupu Character.AI.
Len o pár dní neskôr, v piatok, pridal výpoveď aj John Jumper z divízie DeepMind. Po deviatich rokoch odchádza do firmy Anthropic (tvorca AI Claude). Jumper nie je hocikto, pretože v roku 2024 získal Nobelovu cenu za chémiu spoločne s Demisom Hassabisom, šéfom DeepMindu.
Preslávil sa systémom AlphaFold, ktorý dokázal predpovedať štruktúru viac než 200 miliónov bielkovín a ušetril vede roky práce.
Analytik Dan Ives z Wedbush to zhrnul jasne: „Strata Johna je pre Google veľká rana a niet ako si to prikrášliť.“
Drahá umelá inteligencia a otázniky nad ziskom
Odliv mozgov bol len jednou časťou problému. V nedeľu totiž vyšiel rozhovor so šéfom Microsoftu Satyom Nadellom, ktorý vyhlásil, že trh s umelou inteligenciou sa stáva bežným tovarom a firmy by nemali byť závislé od pár „obrov„.
Ak modely zlacnejú a budú navzájom zameniteľné, investori sa pýtajú, či majú obrovské výdavky Googlu vôbec zmysel.
A tie výdavky sú skutočne obrovské. Od októbra si Alphabet požičal a vyzbieral 141 miliárd dolárov na budovanie infraštruktúry pre umelú inteligenciu, pričom plánované investície na rok 2026 majú dosiahnuť 180 až 190 miliárd dolárov.
Firma sa snaží dokázať, že jej vlastný technologický reťazec sa raz vyplatí, avšak zatiaľ to skôr tlačí na marže.
Časť investorov preto presúva peniaze inam, napríklad do výrobcu čipov Micron, ktorého akcie v ten istý deň posilnili takmer o sedem percent. Napriek čiernemu pondelku zostáva Alphabet od začiatku roka v pluse zhruba o jedenásť percent.
Tento článok má informačný charakter a nepredstavuje investičné odporúčanie. Pri rozhodovaní o investíciách zvážte vlastnú situáciu, prípadne sa poraďte s odborníkom.
TIP na článok: Profil spoločnosti Google a návod ako kúpiť jej akcie
Profil spoločnosti Google (GOOG) – Návod AKO KÚPIŤ jej akcie
Top brokeri










