Grónsko opäť rozdeľuje spojencov v NATO
Americký prezident Donald Trump v utorok krátko po prílete na samit NATO v tureckej Ankare znovu oživil svoju požiadavku, aby Grónsko patrilo pod kontrolu Spojených štátov.
Počas bilaterálneho stretnutia s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom vyhlásil, že ostrov „by mal patriť USA, nie Dánsku“, keďže podľa neho Dánsko naň nevynakladá dostatok peňazí napriek tomu, že ide o dôležité územie pre Spojené štáty.
Trump zároveň zopakoval svoje staršie a podľa odborníkov na Arktídu nepravdivé tvrdenie, že Grónsko obklopujú čínske a ruské lode, a dodal, že práve odmietavý postoj Európy k jeho plánu podľa jeho slov poškodil vzťah medzi ním a NATO.
Naznačil pritom, že Spojené štáty by mohli v reakcii na to stiahnuť všetkých vojakov z Európy, keďže kontinent sa podľa neho za posledných dvadsať rokov výrazne zmenil a mal by si dať pozor najmä na imigráciu a energetiku.
Téma Grónska rozvírila vzťahy v aliancii už začiatkom roka, keď Trump nevylúčil ani vojenské prevzatie ostrova. Situáciu vtedy aspoň dočasne upokojilo jeho vyhlásenie, že spolu s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom dohodli takzvaný „rámec budúcej dohody“. Odvtedy o ďalšom postupe rokuje pracovná skupina zložená zo zástupcov USA, Dánska a Grónska, pričom dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen koncom júna uviedol, že riešenie očakáva do konca roka.
Dánsko a Grónsko odmietli ultimátum
Reakcia z Kodane ani z Nuuku na seba nenechala dlho čakať. Dánska premiérka Mette Frederiksenová po Trumpových slovách zopakovala svoj dlhodobý postoj a odkázala, že hoci je všeobecne známe, že USA chcú Grónsko získať, „toto sa jednoducho nestane“.
Grónsky minister zahraničných vecí Múte Egede na sociálnej sieti doplnil, že o budúcnosti ostrova rozhodujú výlučne jeho obyvatelia a že tak to bolo a tak to aj zostane.
Podobne sa vyjadrila aj britská ministerka financií Rachel Reevesová, podľa ktorej o osude Grónska nerozhoduje americký prezident, ale jeho obyvatelia spolu s Dánskom.
Fínsky prezident Alexander Stubb zas Trumpove obavy o arktickú bezpečnosť zľahčil a pripomenul, že v aliancii je až sedem arktických krajín vrátane Fínska, ktoré vycvičilo milión vojakov práve na arktické podmienky.
Bývalý islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson navyše potvrdil, že tvrdenie o ruských a čínskych lodiach pri brehoch Grónska nemá oporu vo faktoch.
NATO sľubuje miliardy, Turecko dostáva úľavu
Napriek napätiu okolo Grónska sa samit v Ankare niesol aj v duchu snahy spojencov upokojiť Trumpa výraznými gestami.
Aliancia počas prvého dňa predstavila vojenské projekty, ktoré mali mať hodnotu desiatok miliárd dolárov, hoci konkrétne čísla organizátori napokon nezverejnili a časť prezentovaných projektov bola dohodnutá už skôr.
Trump zároveň oznámil, že Spojené štáty zrušia sankcie voči Turecku, ktoré boli uvalené po nákupe ruského protivzdušného systému S-400, a naznačil otvorenosť aj k tomu, aby si Ankara mohla znovu kupovať a spoluvyrábať stíhačky F-35.
Na samite sa objavil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opäť požiadal o členstvo svojej krajiny v NATO a poukázal na skúsenosti ukrajinskej armády, ktorá podľa jeho slov mesačne vyraďuje z boja približne tridsaťtisíc ruských vojakov. So Zelenským sa má Trump stretnúť v stredu.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
