Napätie na Blízkom východe dosiahlo kritický bod. Irán vo štvrtok varoval, že drvivo zasiahne kľúčové ciele v regióne, ak americký prezident Donald Trump splní svoje hrozby a v najbližších dňoch nariadi útoky na iránsku infraštruktúru.
Trump totiž v utorok večer v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ak sa nepodarí dosiahnuť diplomatický prielom, americké sily už budúci týždeň zaútočia na strategické ciele v Iráne.
„Zničíme všetky ich elektrárne a mosty, pokiaľ si nesadnú za rokovací stôl a nezačnú vyjednávať,“ uviedol americký prezident.
Reakcia Teheránu teda na seba nenechala dlho čakať. Hovorca najvyššieho velenia iránskych ozbrojených síl vo štvrtok ráno na sociálnej sieti Telegram zároveň zdôraznil, že Teherán za žiadnych okolností nedovolí Spojeným štátom ako cudziemu štátu spoza hraníc regiónu zasahovať do diania v Hormuzskom prielive.
Tento strategický prieliv, kľúčový pre globálnu prepravu ropy a ďalších dôležitých komodít, sa v posledných dňoch stal ohniskom stretov medzi americkými a iránskymi silami.
Iran has declared the Strait of Hormuz an "unbreakable red line"
It has warned it will retaliate if President Trump follows through on threats to intensify U.S. military strikes
Iran said any attempt to force open or interfere with the Strait would trigger a response pic.twitter.com/xtXGUqxL2w
— That Martini Guy ₿ (@MartiniGuyYT) July 16, 2026
Snaha o zablokovanie Červeného mora
Podľa informácií agentúry Reuters sa Irán snaží rozšíriť svoj vplyv na globálnu lodnú dopravu. Anonymné zdroje uvádzajú, že iránska vláda požiadala jemenských húsíov, ktorých Teherán dlhodobo podporuje, aby boli pripravení zablokovať ropné trasy v Červenom mori v prípade, že USA pristúpia k útokom, ktorými hrozí Trump.
Ozbrojený konflikt prudko eskaloval po tom, čo Spojené štáty začiatkom týždňa podnikli údery na iránske ciele v reakcii na útoky na komerčné plavidlá v Hormuzskom prielive. Teherán medzitým zaútočil na viacero krajín v Perzskom zálive.
Regionálne veliteľstvo americkej armády CENTCOM uskutočnilo ďalšiu vlnu útokov na iránske pozície, ktorá sa skončila vo štvrtok večer.
Americké sily údajne zasiahli iránske veliteľské centrá, stanovištia protivzdušnej obrany, raketové a bezpilotné systémy, ako aj zariadenia na pobrežný dohľad. Cieľom bolo oslabiť schopnosť Iránu ohrozovať civilných námorníkov na komerčných lodiach prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv.
Pred odvetou varoval aj hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí. Na podujatí v Teheráne vyhlásil, že Irán odstupuje od plnenia svojich záväzkov v bodoch bilaterálnych memorand, kde doteraz rátal s obojstranným prístupom.
V stredu však Donald Trump pre Fox Business News pripustil, že iránski predstavitelia prejavili záujem stretnúť sa s americkou delegáciou na nových rokovaniach. Obnovenie nepriateľstva medzitým opäť naštartovalo rast cien ropy na svetových trhoch.
Hrozí patová situácia
Analytici sa domnievajú, že USA budú pokračovať v presných leteckých úderoch, pričom Washington bude aktívne brániť neutrálne lode v Perzskom zálive pred vzdušnými útokmi. Tieto kroky síce považujú za efektívne na taktickej úrovni, no zo strategického hľadiska budú neúčinné dovtedy, kým bude mať Irán schopnosť vyrábať alebo zo zásob dopĺňať drony a rakety.
Podľa Clarka H. Summersa, hosťujúceho profesora vládnych štúdií a politickej filozofie na Belmont Abbey College v Severnej Karolíne, prezident postupuje opatrne naschvál.
Tvrdí, že súčasné priemyselné a logistické kapacity USA nedokážu udržať otvorený konflikt dlhodobo – pravdepodobne nie do blížiacich sa kongresových volieb a určite nie do konca roka 2028.
Pokiaľ budú iránske Revolučné gardy držať moc v krajine a dokážu prežiť, budú môcť doma deklarovať víťazstvo. Skutočné zničenie Revolučných gárd ako vládnuceho orgánu by si vyžadovalo vážnu pozemnú hrozbu, tá je však v súčasnosti vysoko nepravdepodobná, keďže takáto operácia presahuje reálne kapacity americkej armády a námornej pechoty.
Zdroje: Autor, Cnbc
