Donald Trump cez sieť Truth Social oznámil, že USA spustia proti Iránu podľa jeho slov „najdrvivejšiu ekonomickú operáciu, aká kedy bola vedená proti akejkoľvek krajine“. Sám ju označil za „ekonomickú vojnu a izoláciu v bezprecedentnom rozsahu“.
Prezident tvrdí, že iránske námorníctvo, letectvo aj vojenské výrobné kapacity sú zničené a domáca mena stratila hodnotu. Režim je podľa neho „zavesený na vlásku“.
BREAKING: President Trump announces “the most crushing economic operation ever taken against a country” on Iran.
Trump says any country that does business with Iran will face “tremendous economic consequences.”
This is “Economic D-Day” President Trump says. pic.twitter.com/sp8PWZBnwO
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) August 19, 2026
Zároveň pripomenul, že „nikto nedal Iránskej islamskej republike väčšiu šancu na dohodu ako ja“, lenže Teherán ju vraj nevyužil.
Nejde o úplne nový smer. Administratíva vedie tlakovú kampaň už od apríla pod názvom Operation Economic Fury, ktorá má odrezať príjmy režimu a financovanie jeho spojencov.
Iránske médiá preto oznámenie zľahčili, štátny vysielač IRIB ho označil za dôsledok neúspechu vojenskej agresie. Šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí dlhodobo tvrdí, že stupňovanie sankcií len uzatvára dvere k rokovaniam.
Kto pocíti následky ako prvý
Novinkou je hrozba voči tretím stranám. Každý štát, ktorého banky, firmy, letiská alebo úrady podajú Iránu „záchranné lano“, má podľa Trumpa „čeliť vlastným obrovským ekonomickým následkom.“
Menovite chce „okamžite zastaviť pašovanie ropy, menové swapové linky, hotovostné prevody, zmenárne, lodné registre a takzvané nastrčené firmy“. Opäť zopakoval, že Irán nikdy nesmie získať jadrovú zbraň.
Načasovanie nie je náhodné. Deň predtým Spojené arabské emiráty zastavili všetok obchod aj finančné operácie s Teheránom po tom, ako podľa nich do smeru emirátov leteli dve iránske balistické strely.
Irán útok poprel a hovorí o operácii pod falošnou vlajkou. Pritom ešte v roku 2024 pochádzalo zo SAE vyše 30 percent celého iránskeho dovozu, takže ide o citeľnú stratu.
Ropa, Hormuz a reakcia trhov
Kľúčovou otázkou zostáva Čína, ktorá má s Iránom zďaleka najhlbšie obchodné aj finančné väzby. Podľa Boba McNallyho z Rapidan Energy Group už Peking ukázal ochotu odvetiť, preto je práve on skutočným testom americkej páky.
Trhy s ropou zatiaľ ostávajú pokojné a výraznejšie by zareagovali až vtedy, keby Irán odpovedal vojensky. Obchodníci sú však čoraz skeptickejší k rýchlemu otvoreniu Hormuzského prielivu. Počet prechodov za týždeň do 16. augusta klesol na 73 zo skorších 91, keďže väčšina prepravcov sa úžine vyhýba.
Ropa Brent v štvrtok pridala 0,5 percenta na 92,09 dolára za barel, americká WTI stúpla o 0,3 percenta na 86,07 dolára. Futures na index S&P 500 po oznámení zmazali skoršie zisky a skončili takmer bez zmeny.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
