Európa sa mala v tomto roku definitívne lúčiť s obdobím vysokých úrokov. Namiesto toho sa menová politika vydala opačným smerom. Európska centrálna banka vo štvrtok 10. septembra zvýšila všetky tri hlavné úrokové sadzby o 25 bázických bodov.
Kľúčová depozitná sadzba stúpne z 2,25 na 2,50 %, hlavná refinančná sadzba na 2,65 % a sadzba jednodňových úverov bankám na 2,90 %. Nové sadzby začnú platiť 16. septembra.
Ide už o druhé zvýšenie v priebehu troch mesiacov, pričom ECB prvýkrát otočila smer v júni, keď depozitnú sadzbu zdvihla z dvoch na 2,25 percenta.
Dôvod obratu prichádza z rovnakého miesta ako pri predchádzajúcej inflačnej vlne. Z energetického trhu. Cena ropy Brent sa v posledných dňoch dostala nad sto dolárov za barel a rastú aj ceny ďalších energií.
Konflikt na Blízkom východe a problémy s dodávkami cez región opäť ukázali zraniteľnosť Európy, ktorá veľkú časť energetických surovín dováža. ECB preto už nebojuje iba proti dnešnej inflácii. Snaží sa zabrániť tomu, aby sa drahšia energia postupne premietla do cien dopravy, výroby, potravín, služieb a nakoniec aj do miezd.
🇪🇺 The ECB raised all three key interest rates by 25 bps, lifting the deposit rate to 2.50%, the main refinancing rate to 2.65% and the marginal lending rate to 2.90%, as Middle East-related inflation pressures are expected to keep inflation well above target for an extended… pic.twitter.com/9AoRLxMe97
— MTS Insights (@MTSInsights) September 10, 2026
Inflácia sa vrátila
August priniesol prvé výrazné varovanie. Inflácia v eurozóne zrýchlila z júlových 2,9 na 3,3 %, najvyššie za posledné roky. Samotné ceny energií boli medziročne vyššie o 14,3 %.
To je pre ECB nepríjemný typ inflácie. Vyššie úrokové sadzby nedokážu vyťažiť viac ropy ani obnoviť prerušené dodávateľské trasy. Dokážu však utlmiť dopyt a zabrániť tomu, aby sa prvotný energetický šok rozšíril do zvyšku ekonomiky.
Práve preto banka zmenila aj pohľad na ďalšie roky. Podľa novej prognózy sa má inflácia v eurozóne vyvíjať následovne:
- V tomto roku má dosiahnúť priemerne 3 %
- V budúcom roku má klesnúť na 2,5 %
- V roku 2027 má pokles pokračovať na 2,1 %
ECB si zvýšenie môže dovoliť aj preto, že európska ekonomika zatiaľ vyššie úroky zvláda lepšie, než sa čakalo. HDP eurozóny v druhom štvrťroku vzrástol medziročne o 1,2 %. Samotná centrálna banka zvýšila prognózu rastu ekonomiky na 0,9 % v tomto roku a 1,4 % v roku 2027.
Vzniká tak pre centrálnu banku relatívne priaznivé okno. Ekonomika zatiaľ nepadá do recesie, zatiaľ čo inflácia sa vzďaľuje od cieľa. Priestor na zvýšenie sadzieb je preto väčší.
🇪🇺 Eurozone inflation is surging! It just hit its highest level in 3 years.
CPI is up 3.3% YoY, up from 2.9% the previous month.
Energy did the damage.
Markets fully price an ECB hike next Thursday anyway.
That makes the ECB the G7's most hawkish central bank. pic.twitter.com/WibqBlvdJL
— Nic (@puckrin) September 1, 2026
Hypotéky dostávajú stopku
Pre slovenské domácnosti je najdôležitejším dôsledkom návratu vyšších sadzieb hypotéka. Priemerný úrok pri nových úveroch na bývanie s fixáciou od jedného do piatich rokov dosahoval na Slovensku v júni 3,66 %. Po predchádzajúcom poklese sadzieb ECB sa pritom očakávalo, že konkurencia bánk a lacnejšie financovanie stlačia úroky postupne nižšie.
Dnešné rozhodnutie tento scenár komplikuje. Hypotekárne úroky síce nekopírujú sadzbu ECB zo dňa na deň. Banky pri ich oceňovaní sledujú najmä dlhšie trhové sadzby a výnosy dlhopisov. Tie však v posledných týždňoch výrazne rastú.
Vyššie trhové výnosy zvyšujú cenu peňazí aj pre banky a znižujú priestor na zlacňovanie dlhodobých úverov. To neznamená, že existujúce hypotéky s fixovaným úrokom okamžite zdražejú. Riziko sa objaví najmä pri novej hypotéke alebo pri skončení súčasnej fixácie.
Kupujúci sa tak môžu dostať do nepríjemnej kombinácie drahších nehnuteľností a úrokov, ktoré neklesnú tak rýchlo, ako ešte nedávno očakával trh.
Trh už počíta s ďalším zvýšením
Samotný štvrtkový krok investorov neprekvapil. Trh však začína riešiť inú otázku, a to kde sa nové zvyšovanie skončí.
Investori podľa údajov LSEG pripisovali takmer polovičnú pravdepodobnosť ďalšiemu zvýšeniu už v októbri a veľmi vysokú pravdepodobnosť ďalšieho sprísnenia do decembra.
Christine Lagarde však ďalší postup odmietla predpovedať. ECB bude podľa nej rozhodovať zasadnutie po zasadnutí podľa vývoja inflácie, ekonomiky a cien energií.
Práve cena ropy môže rozhodnúť, či bude dnešné zvýšenie iba poistkou proti dočasnému šoku alebo začiatkom nového cyklu sprísňovania menovej politiky.
(Obrázok: Investori v decembri počítajú s ďalším zvýšením sadzieb ECB)
Zdroje: X, Autor, Cnbc, ECB
