Akciové trhy v stredu rástli. Napätie medzi USA a Iránom poľavuje

Globálne akciové trhy zaznamenali uprostred týždňa výrazný nárast, zatiaľ čo ceny ropy zaznamenali prudký prepad. Pozitívnu náladu medzi investormi vyvolalo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o uzavretí dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Americké akciové indexy tesne pred záverom obchodovania posilnili o viac ako 2 %. Ešte dynamickejší vývoj však nastal na trhoch v Európe a Ázii, kde indexy reagovali na geopolitické upokojenie s mimoriadnym optimizmom.

Nemecký benchmarkový index DAX, japonský Nikkei aj juhokórejský KOSPI si pripísali zisky presahujúce hranicu 5 %.

Technológie na vzostupe, energetika v útlme

Uvoľnenie geopolitického napätia prinieslo oživenie naprieč takmer všetkými sektormi. Najväčšiu vlnu optimizmu však vyvolali akcie firiem zameraných na umelú inteligenciu (AI).

Hoci tento segment nie je priamo naviazaný na energetický trh, návrat investorov k rizikovejším aktívam smeroval primárne do technologického odvetvia.

Akcie spoločnosti Meta posilnili o 6 % po tom, čo sociálny gigant predstavil svoj najnovší model umelej inteligencie s názvom Muse Spark. Pozitívny trend zasiahol aj výrobcov čipov a polovodičov:

Taiwan Semiconductor Manufacturing vzrástol o 6 %.
Spoločnosti ASML, Applied Materials a Micron si pripísali približne 8 %.
Výrazné zisky v okolí 9 % zaznamenali aj firmy Lam Research, Western Digital a Intel.

Jediným stratovým sektorom dňa bola energetika. Správy prímerí v Iráne viedli k očakávaniam stabilizácie dodávok ropy, čo spustilo masívny výpredaj. Globálny benchmark Brent počas dňa klesol o 13 % na 95 USD za barel.

Tento vývoj sa okamžite odrazil na hodnote akcií hlavných producentov v indexe S&P 500:

Spoločnosť APA zaznamenala prepad takmer o 11 %.
Firmy ConocoPhillips, Marathon Petroleum a Occidental Petroleum stratili približne 6 %.
Energetickí giganti ExxonMobil a Chevron odpísali zhodne po 5 %.

BUY EVERYTHING!!! pic.twitter.com/tqnxINqQ4p

— Jesse Cohen (@JesseCohenInv) April 8, 2026

Neistota stále visí vo vzduchu

Napriek počiatočnému optimizmu na trhoch sa nad dohodou o prímerí začínajú sťahovať mračná. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báger Ghalíbáf len pár hodín po prímerí obvinil Spojené štáty z porušenia podmienok.

Podľa jeho slov Washington opätovne potvrdil „historickú nedôveryhodnosť“, ktorá pramení z opakovaného nedodržiavania medzinárodných záväzkov.

Galibaf konkretizoval, že zo strany USA a ich spojencov došlo k porušeniu troch z desiatich bodov iránskeho návrhu. Ide predovšetkým o:

pokračujúce útoky Izraela na Libanon,
narušenie iránskeho vzdušného priestoru bezpilotným lietadlom,
popieranie práva Iránskej islamskej republiky na obohacovanie uránu.

„V takejto situácii sú bilaterálne prímerie alebo ďalšie rokovania neprimerané,“ vyhlásil predseda parlamentu. Biely dom sa k týmto obvineniam zatiaľ bezprostredne nevyjadril.

*IRAN'S GHALIBAF SAYS THE CEASEFIRE AGREEMENT WITH THE US HAS BEEN VIOLATED pic.twitter.com/aTpLXxGdQ3

— Investing.com (@Investingcom) April 8, 2026

Nové clá ako nástroj nátlaku?

Prezident Donald Trump v stredu oznámil zavedenie plošných dovozných ciel vo výške 50 % na všetok tovar z krajín, ktoré dodávajú vojenskú techniku Iránu. Podľa vyhlásenia na sociálnej sieti Truth Social budú tieto opatrenia platiť okamžite a bez akýchkoľvek výnimiek.

Tento krok prichádza v čase, keď prezident hovorí o „úzkej spolupráci“ s iránskymi úradmi po utorkovom prímerí.

Hoci Najvyšší súd vo februári zrušil veľkú časť Trumpových minuloročných „recipročných“ ciel, Biely dom efektívne obnovil colný režim využitím existujúcich obchodných zákonov (napríklad podľa sekcie 301).

Trump dodal, že téma ciel a uvoľnenia sankcií bude predmetom ďalších rokovaní s Iránom. Washington sa tak snaží využiť ekonomickú prevahu na to, aby si vynútil trvalé ústupky v jadrovom programe.

*TRUMP SETS 50% TARIFF ON COUNTRIES SUPPLYING ARMS TO IRAN pic.twitter.com/dQawXTh1W7

— Investing.com (@Investingcom) April 8, 2026

Čo ukázala zápisnica Fedu?

Zápisnica z marcového zasadnutia Federálneho rezervného systému (Fed), zverejnená v stredu, potvrdila, že predstavitelia centrálnej banky nateraz ponechávajú úrokové sadzby bez zmeny.

Napriek vysokému stupňu neistoty spôsobenej vojnou v Iráne a zavedenými clami však Fed stále počíta s ich možným znížením v priebehu tohto roka.

Predstavitelia banky sa totiž obávajú najmä rastu cien palív, ktorý by mohol podkopať kúpyschopnosť domácností a destabilizovať trh práce.

Šéf Fedu Jerome Powell v nedávnom vystúpení navyše varoval, že prudké zvyšovanie sadzieb v snahe potlačiť inflačný šok z energetiky by mohlo mať z dlhodobého hľadiska negatívne dôsledky vzhľadom na oneskorený účinok menových opatrení.

Trhy tak nateraz očakávajú, že Fed zostane po zvyšok roka v pozícii pozorovateľa, pripraveného reagovať na krehký ekonomický vývoj.

BREAKING: Fed minutes show officials see two-sided risks from the Iran war

Details include:

1. Federal Reserve officials debated diverging paths — with scenarios ranging from rate cuts to potential hikes

2. Most policymakers warned the war could weaken the labor market,… pic.twitter.com/dd8cNrnR3W

— TENET RESEARCH (@tenet_research) April 8, 2026

Čo sledovať vo štvrtok?

Ekonomický kalendár otvorí dopoludnia Nemecko zverejnením údajov o priemyselnej produkcii. Po období útlmu v najväčšej európskej ekonomike analytici za február očakávajú mierne oživenie a nárast o 0,2 %.

Kľúčové impulzy však prinesie až popoludňajšie obchodovanie v Spojených štátoch, kde bude zverejnená séria zásadných ukazovateľov:

Index výdavkov na osobnú spotrebu (PCE): Tento preferovaný inflačný indikátor Fed-u by mal v jadrovej zložke ukázať mierne zrýchlenie na úroveň 3 %. Vyššia hodnota by mohla skomplikovať plány na znižovanie úrokových sadzieb.
Finálny odhad HDP za 4. kvartál: Trh očakáva potvrdenie pomalého rastu na úrovni 0,7 %, čo podčiarkuje ochladzovanie amerického hospodárstva.
Trh práce: Týždenný report o nových žiadostiach o podporu v nezamestnanosti by mal potvrdiť stabilitu s odhadovaným počtom 210-tisíc žiadostí.

Investori budú tieto dáta pozorne sledovať, aby odhadli, či americká ekonomika smeruje k takzvanému „mäkkému pristátiu“, alebo či kombinácia inflačných tlakov a geopolitickej neistoty vyústi do hlbšej recesie.