Rokovania sa hýbu, lenže nikam nevedú
Pakistanský minister obrany Khawaja Asif v utorok vyhlásil, že sa situácia opäť vyvíja smerom k dohode. „Signály z posledných dvoch až troch dní hovoria, že sme blízko k istej forme dohody,“ povedal podľa agentúry Bloomberg.
Pakistan pritom nie je náhodný hráč, keďže práve Islamabad sprostredkoval júnovú predbežnú dohodu medzi USA a Iránom, ktorá sa však rýchlo rozpadla a boje v prielive sa obnovili.
Optimizmus tlmí to, čo hovoria samotné strany konfliktu. Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti cez víkend zopakoval podmienky Teheránu. Irán žiada zrušenie americkej námornej blokády, koniec sankcií, stiahnutie amerických jednotiek z regiónu, vojnové reparácie a uvoľnenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí.
Donald Trump odpovedal svojsky. Na sieti Truth Social oznámil, že aj on žiada kompenzáciu od Iránu, a to vrátane platby rodinám iránskych demonštrantov zabitých za posledných päťdesiat rokov. „Ak sa majú platiť škody, myslím si, že ich má zaplatiť Irán,“ povedal v Oválnej pracovni. Novinárom, ktorí sa pýtali na ďalší krok Washingtonu, odvetil iba „uvidíte“.
Prezident zároveň zopakoval tvrdenie, ktoré trhy sledujú najpozornejšie. „Jediný, kto momentálne ovláda Hormuzský prieliv, je americké námorníctvo,“ vyhlásil.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmail Baghaei medzitým reagoval na slová ministra financií Scotta Bessenta o tom, že sankcie Irán dusia. Podľa Baghaeiho Washington siaha po sankciách vždy, keď zlyhá diplomacia, takže z toho už nie je politika, ale skôr „nutkavá závislosť“.
Osem lodí namiesto stotridsiatich
Realita v prielive vyzerá inak než Trumpove vyhlásenia. V pondelok cez Hormuz prešlo iba osem plavidiel, vyplýva z dát analytickej firmy Kpler. Pred útokom USA a Izraela z 28. februára ich bolo viac ako 130 denne. Cez túto úžinu pritom pred vojnou tieklo približne 20 percent svetového obchodu s ropou.
Napätie potvrdila aj streda. Americké sily podľa denníka The Wall Street Journal ostreľovali nákladnú loď pod panamskou vlajkou, ktorá sa pokúsila prelomiť blokádu iránskych prístavov. Centrálne velenie americkej armády neskôr potvrdilo, že plavidlo vyradilo z prevádzky. Britské centrum UKMTO zároveň hlásilo incident medzi tankerom a vojenskými silami v Ománskom zálive.
Minister energetiky Chris Wright sa snaží upokojiť trh. Podľa neho vývoz ropy cez prieliv dosiahol sedemdňový priemer na úrovni 9 miliónov barelov denne vďaka americkej armáde, pričom celkové toky z oblasti Perzského zálivu vrátane potrubí sa pohybujú okolo 15 miliónov barelov denne.
Ropa zdražuje, americké rezervy sa tenčia
Trh reagoval jednoznačne. Americká ropa WTI v utorok posilnila o 1,3 percenta na 83,20 dolára za barel, severomorský Brent pridal 1,36 percenta a uzavrel na 88,91 dolára. Rast pokračoval aj v stredu, keď sa Brent priblížil k hranici 90 dolárov a WTI sa vyšplhala nad 84 dolárov. Za jediný týždeň tak ceny stúpli o viac ako šesť percent.
Trump medzitým predĺžil pozastavenie platnosti Jonesovho zákona, ktorý prikazuje prepravu tovaru medzi americkými prístavmi výhradne americkými loďami. Výnimku však zúžil iba na plavidlá prevážajúce vybrané energetické suroviny.
Znepokojujúca je aj situácia so Strategickou ropnou rezervou USA. Jej zásoby klesli pod 300 miliónov barelov, čo je najmenej za viac ako štyri desaťročia. Trump totiž v marci nariadil uvoľnenie 172 miliónov barelov, aby zmiernil následky vojny s Iránom.
Analytici zatiaľ nečakajú najhorší scenár. Lloyd Chan z banky MUFG v Singapure upozorňuje, že premávka cez prieliv ostáva utlmená a ceny Brentu sú výrazne nad predvojnovou úrovňou, ale plnohodnotná regionálna vojna podľa neho nie je základným scenárom.
Podobne to vidí Tim Waterer z KCM Trade, podľa ktorého „trhy úplne nestratili nádej na dohodu, lenže dôvera zjavne slabne“. Americká EIA navyše odhaduje, že ťažba na Blízkom východe sa priblíži predvojnovým úrovniam až začiatkom roka 2027 a priemerná cena Brentu za rok 2026 dosiahne 87 dolárov.
Čo to znamená pre bežného človeka
Zjednodušene povedané, Hormuzský prieliv je úzke hrdlo, cez ktoré prúdi pätina svetovej ropy. Keď sa toto hrdlo upchá, ropa zdražie všade, teda aj na slovenských čerpacích staniciach. Drahšia energia sa následne premietne do cien dopravy, výroby a potravín, takže vojna vzdialená tisíce kilometrov sa dá pocítiť pri bežnom nákupe.
Dôležité je aj to, že obe strany si vykladajú tú istú vec presne opačne. Washington považuje svoju námornú prítomnosť za záruku prístupu k prielivu, kým Teherán ju vníma ako hlavnú prekážku obnovenia dopravy. Kým sa tento rozpor nevyrieši, každá správa o „blízkej dohode“ bude trhom iba krátkodobo hýbať sem a tam.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
