Euro ako jednotná mena 27-členských štátov eurozóny sa prvýkrát za 20 rokov blíži k parite s americkým dolárom.
Pre ilustráciu dnes by ste mali dostať za 1 euro 1,05 dolára, pričom vlani v júni to bolo približne 1,22 USD. Nie je preto prekvapujúce, že sa špekuluje aj o situácii, pri ktoerej by americký dolár úplne dorovnal euro, alebo sa dokonca sa stal cennejším.
Dolár v súčasnosti posilňuje vďaka stúpajúcej averzii voči riziku na trhoch, ktorú podporuje vojna na Ukrajine, rastúca inflácia, problémy s dodávateľskými reťazcami, spomalenie rastu ekonomík či sprísňovanie monetárnej politiky americkou centrálnou bankou Fed.
Tá už totiž tento rok na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) začala so zvyšovaním úrokových sadzieb o 25 a neskôr aj 50 bázických bodov a v tomto tempe ako to potvrdil tento týždeň aj jej šéf Jerome Powell plánuje pokračovať, pretože primárnym cieľom Fed je spomalenie inflácie a jej návrat k želaným 2%.
Európska centrálna banka na rozdiel od Fed či Bank of England však napriek rekordnej inflácii v eurozóne stále nekoná a sadzby nezvyšuje. Jej zatiaľ najvýraznejší krok predstavuje avizovanie ukončenia programu nákupu aktív (forma kvantitatívneho uvoľňovania ECB) a niekoľko prísnejších vyjadrení zástupcov Fed. Do tejto kategórie môžeme radiť napríklad vyjadrenie Francoisa Villeroya de Galhaua z ECB, ktorý v pondelok povedal, že na najbližšom mítingu guvernérov ECB bude apelovať na ukončenie nákupu aktív a následne zvýšenie sadzieb.
Klesajúce euro ešte viac komplikuje snahu nasmerovať infláciu správnym smerom
Sam Zief, ktorý je globálnym vedúcim devízovej stratégie JP Morgan Private Bank v stredu pre CNBC uviedol, že aby dolár dorovnal euro, pravdepodobne sa bude musieť objaviť report vypovedajúci o zníženom ekonomickom raste eurozóny v porovnaní s USA. ,,Je to možné? Určite áno, ale určite to nie je náš základný predpoklad a aj v takom prípade je možné, by to bol najhorší scenár.“
Zeif zároveň uviedol, že euro vyzerá “neuveriteľne lacné” a že risk-reward pri jeho kúpe sa môže objaviť v priebehu dvoch až troch rokov, keďže ECB pravdepodobne zvýši sadzby (opustí územie so zápornou sadzbou) a bude dochádzať k menším odlevom pevných príjmov z eurozóny.
Zdroj: cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
