Tzv. Dotcom bublina, ktorá ovládala akciový trh medzi rokmi 1995 a 2000, predstavovala éru extrémnej špekulácie, kedy Index Nasdaq zastupujúci technologické spoločnosti zvýšil svoju hodnotu o 580%, len aby následne vymazal všetky zisky po jej prasknutí.
Toto obdobie slúži ako dokonalý príklad trhovej eufórie, keď sa ceny akcií oddeľujú od základných fundamentov spoločností, do ktorých investori vkladajú svoje peniaze.
Ďalším dôvodom prečo je dotcom bublina taká známa je jej obrovský rozsah. Na rozdiel od iných krátkodobých bublín, ktoré zvyčajne pôsobia len v určitom sektore alebo krajine, táto trvala dlho a zasiahla technologické tituly po celom svete.
Odhaduje sa, že investori v dôsledku pádu akcií stratili približne 5 biliónov dolárov. Zároveň index Nasdaq sa na svoje hodnoty z vrcholu tejto špekulatívnej bubliny dostal až po 15-tich rokoch od jej prasknutia a existuje mnoho spoločnosti, ktoré svoje maximá z prelomu storočia doteraz nedostali, alebo úplne zbankrotovali.
Vznik bubliny
Dotcom Bublina začala s nástupom World Wide Webu v roku 1989, ktorý poskytol mnoho priestoru na vznik nových inovatívnych firiem. Spolu s obnovou americkej ekonomiky a nízkymi úrokovými sadzbami mali venture fondy ľahký prístup k financovaniu takýchto startupov.
Špekuláciu na trhu výrazne povzbudilo aj volnejšie regulačné prostredie, ktoré z veľkej časti hralo investorom do karát.
Legalizácia spätných odkupov akcií v roku 1982 umožnila podnikom tlačiť ceny akcií nahor s tým, že v záverečnej fáze bubliny dosiahla chamtivosť obchodníkov svoj vrchol. Presa len stačilo investovať do čohokoľvek, čo aspoň trochu súviselo s internetovou adopciou.
Investičné banky iba prikladali drevo do ohňa, keďže práve ony sa medzi rokmi 1995 až 2000 podieľali na vzniku viac ako 1000 verejne obchodovaných firiem, ktoré sa zúčastnili na internetovej mánií.
Prasknutie bubliny
Pre mnohých sofistikovaných investorov bolo jasné, že tento ošiaľ nemôže trvať večne. Spoločníci vo firmách (insideri) počas vrcholu predávali 23 násobne viac akcií, ako kupovali, čo značí, že na bubline najviac zarobili práve oni, spolu s investičnými bankami a venture fondmi.
Zvýšenie úrokových sadzieb na 6,5% vyvolalo v investičnej komunite obavy, keďže až 80% novo vzniknutých firiem bolo v tomto čase neprofitabilných. Práve tie dostali na frak ako prvé.
Väčšina internetových startupov pôsobila s deficitom, keďže intenzívne investovala do marketingu s ambíciou rýchlo získavať trhový podiel. Tieto spoločnosti často ponúkali svoje produkty zdarma alebo so zľavou s presvedčením, že zisk sa vyrieši neskôr.
Tento neudržateľný prístup sa odrazil v realite, keď viac, ako polovica internetových spoločností neprežila koniec bubliny. Spúšťačom prepadu sa zrejme stala japonská recesia ohlásená v marci 2000, vyvolávajúc strach na Wall Street a presmerovanie peňazí do bezpečnejších akcií.
Príčinou poklesu technologických akcií prišlo viac ako 200 000 ľudí v Silicon Valley o zamestnanie. Spojené štáty sa nevyhli ani recesii, ktorá zasiahla v marci 2021.
Ako sa z tejto udalosti poučiť?
Pravdepodobne najdôležitejším poučením z tejto udalosti je, že na valuáciach záleží. Je jedno či firma nezarobila ani cent, alebo, či ide o firmu s miliardovými ziskmi. Počas dotcom bubliny existovalo mnoho profitabilných firiem so silným rastom a konkurenčnou výhodou. To však neznamená, že tieto firmy boli imúnne voči špekulácií a vysokým oceneniam.
Príkladom je Cisco, poskytovateľ sieťového vybavenia pre podniky, a ďalšie úspešné firmy ako Apple a Microsoft. Kvality týchto gigantov sú nesporné, a predsa počas dotcom bubliny ich hodnota klesla o viac ako 70% zo svojich vtedajších vrcholov.
Podobné rysi dotcom bubliny možno vidieť všade. Takmer každá inovatívna technológia si v minulosti prešla obdobím ošiaľu. Príklady z minulosti zahŕňajú špekulatívny rast železničných spoločností v 40. rokoch 19. storočia, bublinu rádiokomunikačných firiem v 20. rokoch minulého storočia alebo biotechnologické akcie v 80. rokoch.
Identifikovať charakteristiky bublín nie je ťažké. Náročné je odolať pokušeniu a nezúčastniť sa. Investor by mal stále udržiavať zdravú dávku skepticismu, pretože aj investícia do najkvalitnejšieho podniku môže skončiť katastrofou v prípade, že sme zaplatili príliš veľa.
Top brokeri
Zdroje :
finbold, corporatefinanceinstitute, wikipedia, Twitter