Nemecká ekonomika sa dostane do recesie, ak Rusko pozastaví dodávky zemného plynu – skonštatovali to nemeckí ekonómovia len deň po tom ako Kremeľ podľa medializovaných správ pozastavil dodávky plynu do Poľska, ktoré zaň odmieta platiť v rubľoch.
Nemeckí ekonómovia zastupujúci 5 najväčších nemeckých inštitúcii vo svojej prognóze, ktorú zverejnili v stredu, poznamenali, že vojna na Ukrajine spomaľuje ekonomické zostavenie z pandémie Covid-19.
TWI z Essenu, DIW z Berlína, Ifo Institute z Mníchova a IWH z Halle očakávajú v tomto roku rast nemeckého HDP o 2,7% a v budúcnom o 3,1%, avšak len za predpokladu, že nedôjde k ďalšej ekonomickej eskalácii, ktorá by súvisela s vojnou na Ukrajine a prúdením plynu z Ruska do Európy. Odhadovaný rast je už bez toho výrazne nižší, než pôvodný odhad v podobe očakávaného 4,8% rastu HDP pre rok 2022.
Prerušenie dodávok plynu je reálnou hrozbou
Prerušenie dodávok ruského plynu a ruskej ropy do Európskej únie je medzitým stále na programe dňa. Niektoré členské krajiny EÚ sú za tento krok, pretože si uvedomujú ako peniaze za plyn platené Rusku financujú pokračovanie vojny na Ukrajine. Pravdou však je, že aj samotný Kremeľ sa vyhráža prerušeným dodávok, pričom tlačí na to, aby členské krajiny EÚ, ktoré označuje za nepriateľské, platili za ruské komodity v rubľoch, čo západ odmieta.
Ak by k prerušeniu dodávok došlo – bez ohľadu na to, z ktorej strany – pre obe strany to bude mať veľké ekonomické dôsledky. Z veľkých európskych ekonomík to platí najmä o Nemecku, ktoré podľa Európskeho štatistického úradu nakúpilo z Ruska v roku 2020 až 58,9% všetkého plynu. Príchod nemeckej recesie by sa však de facto odzrkadlil zakrátko aj na ekonomikách ostatných členských krajín EÚ.
Nemeckí ekonómovia predpokladajú, že ak by ruský plyn prestal prúdiť o Nemecka, nemecké HDP by tento rok stúplo iba o 1,9% a v budúcom roku by dokonca kleslo o 2,2%. ,,Ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, nemecká ekonomika by sa dostala do ostrej recesie. Z hľadiska hospodárskej politiky by potom bolo dôležité podporovať obchodovateľné výrobné štruktúry bez zastavenia štrukturálnych zmien,“ uviedol Stefak Kooths, viceprezident a riaditeľ z Kiel Institute.
Situáciu komplikuje aj rastúca inflácia
Situáciu v Európe komplikuje aj rastúca inflácia, ktorá dostáva do neľakaj úlohy Európsku centrálnu banku (ECB). Tá sa snaží udržať ekonomický rast, no bez zvyšovania úrokových sadzieb môže len veľmi ťažko ovplyvniť inflačné tlaky. Inflácia v eurozóne pritom podľa dát Eurostat stúpla v marci na medziročných 7,5% a analytici očakávajú, že celoročný priemer inflácie v eurozóne bude 6,1%, čo by bolo najhoršie číslo za posledných 40 rokov.
Ak by došlo k prerušeniu dodávok ruského plynu do EÚ, inflácia v eurozóne by podľa odhadov vzrástla ešte výraznejšie – analytici v tom prípade predpovedajú ročnú infláciu na úrovni 7,3%, čo by bolo najvyššie číslo povojnovej doby. Pre rok 2023 by znela predpoveď na úrovni rastu inflácie o 2,8%, čo je stále nad rámec želanej úrovne ECB, ktorej cieľom je držať infláciu okolo dvoch percent.
Zdroj: cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
