Podľa Eurostatu dosiahla celková inflácia, ktorá zahŕňa náklady na potraviny a energie, v decembri úroveň 9,2%. Je to pomerne výrazný sklz z novembrových 10,1%, kedy došlo k prvému miernemu poklesu medziročnej inflácie od júna 2021.
Pokiaľ však ide o jadrovú infláciu, čiže očistenú o volatilné ceny energii a potravín, tá stúpla a to z 5% v novembri na 5,2% v decembri (medziročne).
Eurozone inflation falls in December (thanks to lower energy inflation)…
…but core inflation still rising!! pic.twitter.com/GIV7sAdm0H— Peter Vanden Houte (@PVandenHoute) January 6, 2023
Medziročná celková inflácia klesla podľa tohto týždňových dát aj v Nemecku, Francúzsku, Španielsku či Taliansku, čiže najsilnejších ekonomikách eurozóny.
Boj s infláciou sa nekončí
Napriek číslam, ktoré naznačujú, že inflácia v Európe už mohla nájsť svoj vrchol, analytici sú opatrní a upozorňujú, že pre nestále ceny energii a potravín stále nie je boj s infláciou zďaleka u konca.
Uvedomuje si to aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá v roku 2022 zvýšila sadzby z 0% na 2% a podľa všetkého v roku 2023 pristúpi k ďalším zvyšovaniam až po očakávanú úroveň sadzieb na 3 percentách.
Okrem toho ECB začne v tomto roku od marca aj so znižovaním svojej súvahy (kvantitatívnym uťahovaním) o 15 miliárd eur a to zatiaľ až do konca druhého kvartálu.
ECB nedávno zverejnila aj prognózu pre infláciu, keď uviedla, že v roku 2022 bude inflácia na konečných 8,4% a v roku 2023 klesne na 6,3%. V roku 2024 sa dostane na už prijateľnejších 3,4%, pričom cieľom ECB je, aby sa dostala dlhodobo až k želaným “štandardným” 2%.