Kanadu a Európsku úniu oddeľuje Atlantický oceán. Už čoskoro ich však môže oddeľovať podstatne menej ekonomických bariér.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas stredajšieho prejavu o stave Únie otvorila dvere možnosti, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi pôsobila nepravdepodobne. Kanada by sa podľa nej mohla stať prvým „pridruženým členom“ Európskej únie.
Neznamená to, že by Kanada dostala eurokomisára, poslancov Európskeho parlamentu či hlas pri rokovaniach členských štátov. Európska únia však začína hľadať nový spôsob, ako k svojmu ekonomickému priestoru pripútať krajiny, ktoré sa nechcú alebo nemôžu stať jej klasickými členmi.
Členstvo, ktoré ešte neexistuje
Zmluvy Európskej únie pojem pridruženého člena nepoznajú. V minulosti sa objavili rôzne návrhy podobného usporiadania, naposledy napríklad v súvislosti s Ukrajinou, no žiadny sa nestal súčasťou formálnej architektúry Únie.
Von der Leyen preto Kanade neponúkla hotový balík podmienok. Ponúkla jej skôr možnosť vytvoriť ho.
Kanadský premiér Mark Carney už pred návštevou Štrasburgu zdôrazňoval, že Ottawa neusiluje o klasické členstvo. Hovoril o „unikátnej aliancii“ s Európou. Plné členstvo by navyše podľa pravidiel EÚ prichádzalo do úvahy len pre európske štáty.
Obe strany preto hovoria o modeli, ktorý má ísť výrazne ďalej než súčasná obchodná dohoda CETA.
Von der Leyen ho pomenovala Alliance for the Future (Aliancia pre budúcnosť). Na stole je spoločná výroba, technologická aliancia, prepájanie obranného priemyslu, energetika, kritické nerasty, batérie, umelá inteligencia, kvantové technológie, kybernetická bezpečnosť aj spolupráca v Arktíde.
Ide o ekonomické odvetvia, ktoré sa v posledných rokoch z bežného biznisu zmenili na otázku národnej bezpečnosti.
Canada has been invited to become the first associate member of the EU, Ursula von der Leyen has announced.
🔗 https://t.co/YgXkvxyDr5 pic.twitter.com/ZU5ohv1xSd
— The Telegraph (@Telegraph) September 16, 2026
Kanada potrebuje druhé dvere
Pre Ottawu má európska ponuka praktický ekonomický význam. Kanadská ekonomika zostáva mimoriadne úzko previazaná so Spojenými štátmi. Ešte v roku 2025 smerovalo na americký trh 72 % kanadského vývozu tovarov.
Obchodné napätie medzi Washingtonom a Ottawou preto Kanade ukázalo nevýhodu modelu, v ktorom je dominantným odberateľom jedna krajina.
Diverzifikácia sa už začala. Kým kanadský export do Spojených štátov v roku 2025 klesol o 5,8 %, vývoz do ostatných krajín vzrástol o 17,2 %. Európa je prirodzeným kandidátom na väčšiu časť tohto obchodu.
EÚ je po Spojených štátoch druhým najväčším obchodným partnerom Kanady. Rozdiel oproti Spojeným štátom je však stále obrovský. Práve v ňom sa skrýva priestor na rast.
CETA už ukázala, čo dokáže
Brusel nezačína od nuly. Obchodná dohoda CETA sa predbežne uplatňuje od roku 2017. Od roku 2016 do roku 2025 vzrástol vzájomný obchod EÚ a Kanady s tovarmi a službami z 72,1 miliardy na približne 130 miliárd eur.
Európsky export tovarov do Kanady za toto obdobie vzrástol zo zhruba 30 miliárd na takmer 49 miliárd eur. EÚ pritom v roku 2025 dosiahla v obchode s Kanadou prebytok 16 miliárd eur pri tovaroch a ďalších 9,7 miliardy pri službách.
Práve úspech CETA použila von der Leyen ako argument, prečo by sa vzťah mal posunúť ďalej. Záujem pritom nie je jednostranný.
Kanada disponuje veľkými zásobami viacerých strategických surovín a zároveň patrí medzi významných producentov energie. Pre Európu, ktorá sa snaží znižovať závislosť od koncentrovaných dodávateľských reťazcov, je preto atraktívnym partnerom.
Von der Leyen vo svojom prejave osobitne spomenula kritické minerály, batérie a energetiku. Rovnaká logika platí pri obrane.
Kanada sa už tento rok stala prvou mimoeurópskou krajinou zapojenou do európskeho programu SAFE. Ide o nástroj v hodnote 150 miliárd eur, ktorý má pomôcť financovať spoločné obstarávanie a rozširovanie európskej obrannej priemyselnej kapacity.
Kanadské firmy tak získali prístup k projektom, ktoré boli pôvodne navrhované najmä pre európsky priemysel. Nový status by tieto samostatné väzby mohol spojiť do jedného politického rámca.
Canada’s merchandise exports to the #EU have risen from $22.9B in 2016 to $42.9B in 2025.
Since 2016, Canada-EU merchandise trade has increased by over 78%.
See the impact: ✨https://t.co/8YTmo4N6p9 pic.twitter.com/fDbrnekLqu
— Canada Trade (@CanadaTrade) September 16, 2026
Najťažšia časť možno len začína
Veľké vyhlásenie v Štrasburgu ešte neznamená, že pridružené členstvo vznikne. Kľúčové slovo budú mať členské štáty. Ak by si nový model vyžadoval zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, potrebná by bola jednomyseľnosť všetkých 27 krajín a následná ratifikácia.
Citlivo môže pôsobiť najmä otázka prístupu na jednotný trh. Ak by Kanada chcela získať podobný prístup, aký má napríklad Nórsko, musela by veľkú časť domácich pravidiel zosúladiť s európskou legislatívou. Zároveň by ako nečlenská krajina nemala rovnaký vplyv na tvorbu týchto pravidiel.
Pridružené členstvo tak zatiaľ zostáva skôr politickým návrhom než hotovým projektom. Už samotná debata však ukazuje, že EÚ hľadá nový spôsob, ako rozširovať svoj ekonomický a strategický priestor aj bez klasického členstva.
Top brokeri
Zdroje: X, Autor, Cnbc, Politico
