Dlhový strop existuje v Spojených štátoch už od roku 1917. Za tú dobu bol navýšený viac ako stokrát. Ekonomicky ide o nástroj jednoduchý. Má zabrániť americkej vláde v zadlžovaní, predovšetkým s dôrazom na tempo. Faktom je, že Spojené štáty sú charakteristické dvojitým deficitom. Obchodným deficitom, z ktorého vyplýva, že Amerika viac spotrebuje, než vyrobí. Táto spotreba je pritom financovaná deficitom fiškálnym, teda dlhom. Na základe toho môžeme vážne špekulovať, že súčasná hranica dlhového stropu 31,4 bilióna dolárov nie je konečná. Výhľadovo porastie ďalej. Otázkou je, o koľko to bude. A práve to je zložitejšia časť tohto nástroja, pretože sa historicky odvíja o politického kompromisu.
Času pritom ubúda. Podľa americkej ministerky financií Yelleovej je X-date, teda dátum, kedy by vláda nebola schopná splácať záväzky a vykonávať platby, na začiatku júna. Ministerstvo má síce nástroje, tzv. mimoriadne opatrenia, ktorými môže dosiahnutie stropu oddialiť, času si tým však už príliš nekúpi. Mimoriadne nástroje už napokon využíva od januára. Aj keby americké ministerstvo financií nezaplatilo jeden dolár z emitovaného dlhu, išlo by o technický default, po ktorom by nenasledovalo nič pekné. Špekulovať môžeme o zhoršení ratingu, rovnako tak o vlne nervozity zasahujúcej ďalšie dlhové nástroje. Situácia by svojim spôsobom pripomínala nervozitu a jej šírenie pri bankovom rune, podobne ako som to videli na začiatku marca. Ako republikáni, tak aj demokrati takúto situáciu nepripustia. Kľúčový preto bude kompromis, ktorý bude musieť mať podobu istej fiškálnej reštrikcie prejavujúcej sa v ekonomike.
A práve americká ekonomika s dôrazom na infláciu a stále významne napätý trh práce reštrikciu potrebuje. Čím by bola silnejšia, tým by spolu so sprísnením podmienok úverovania zo strany bánk, ktoré má nepochybne priestor na posilnenie, prispela k ochladeniu ekonomickej aktivity. Fed ani vláda netúžia po recesii, z histórie však vieme, že s infláciou sa najlepšie vysporiada práve recesia. Otázkou tak bude, ako veľmi k takémuto scenáru prispejú nositeľné hospodárske politiky. Akýkoľvek nad očakávania výraznejší ekonomický prepad spojený s nárastom miery nezamestnanosti by vyvolal silnejší dopyt po štátnych dlhopisoch a posilnil by špekulácie o možnom znížení sadzieb centrálnej banky prejavujúcej sa v slabšom dolári. S ohľadom na aktuálnu kondíciu americkej ekonomiky ale môžeme povedať, že sa scenár spomalenia posúva v čase. Prvé náznaky silnejšieho spomalenia môžu prísť v druhej polovici tohto roku. Na začiatku budúceho potom uvidíme, či sa vláde a Fedu podarí toľko špekulované hladké pristátie, alebo pravý opak. Napokon stále platí, že súčasné úrovne sadzieb centrálnej banky nemusia byť v rámci aktuálneho úrokového cyklu konečné.
TIP: Rozhovor s Janom Berkom na aktuálnu tému dlhového stropu USA, politík centrálnych bánk či situácie v realitách.
Autor článku je šéfredaktorom portálu Roklen24 a odborníkom na politiky centrálnych bánk.
