Medzinárodný menový fond (MMF) varuje pred možnosťou ďalších výpredajov na trhoch vzhľadom na skutočnosť, že centrálne banky sa budú snažiť prísnejšou monetárnou politikou bojovať s rastúcou infláciou po boku toho, ako budú ukončovať opatrenia súvisiace s podporou ekonomík zasiahnutých pandémiou koronavírusu.
Pred vojenskou inváziou Ruska na Ukrajine sa vo všeobecnosti predpokladalo, že napriek očakávanému zvyšovaniu sadzieb centrálnymi bankami bude nálada na trhoch v roku 2022 prevažne optimistická, čo by mohlo hrať do karát aj akciovým titulom. Od 24. februára sa však svet zmenil a vyhliadky sa všeobecne zhoršili.
Medzinárodný menový fond preto včera oznámil, že znižuje svoju prognózu ekonomického rastu pre roky 2022 a 2023. V oboch rokoch očakáva po novom rast globálneho HPD na úrovni 3,6%, čo je o 0,8% resp. 0,2% menej, než znelo v predikcii, ktorú publikoval v januári pred vojnou na východe Európy.
,,Globálne ekonomické vyhliadky boli vážne ovplyvnené najmä dopadom ruskej invázie na Ukrajinu,“ vysvetlil Pierre-Oliver Gournichas, ktorý je ekonomickým poradcom MMF. ,,Účinky vojny sa budú šíriť ďaleko, čo prispeje k cenovému tlaku a zhorší významné politické výzvy,” dodal.
Tobias Adrian, ktorý je riaditeľom pre menové a kapitálové trhy následne varoval investorov: ,,Existuje určité riziko ďalších výpredajov. Zamýšľanými dôsledkami menového sprísnenia je sprísnenie finančných podmienok s cieľom spomaliť ekonomickú aktivitu a nebol by som prekvapený, keby sme boli svedkami určitej úpravy ocenenia aktív v budúcnosti, a to na akciových ako aj podnikových trhoch rovnako ako v prípade dlhopisov.”
Prečítajte si tiež:
O hroziacej potravinovej katastrofe sa bude rokovať na úrovniach MMF, Svetovej banky, G7 aj G20
Varovanie MMF prichádza v čase, kedy sa pozornosť investorov sústredí na ďalšie kroky významných centrálnych bank of amerického Fed, cez európsku ECB až po čínsku PBOC.
V prípade Fed sa špekuluje, či v máji neprekvapia jej guvernéri zvýšením sadzieb až o 50 bázických bodov, čo by nebolo bežné. Viaceré vyjadrenia prezidentov jednotlivých Fed v USA naznačili, že by toho boli schopní, ak budú inflačné čísla naďalej zlé. Minulotýždňové dáta CPI o spotrebiteľskej inflácii v USA však napriek tomu, že sa dostala na najvyššiu úroveň od roku 1981, nedopadli až tak katastrofálne (najmä dáta o jadrovej inflácii) a Fed možno otvorili dvere k menej agresívnemu prístupu – teda minimálne pokiaľ ide o májový míting.
Inflácia je však tak či onak naďalej vážnym problémom, čo nesúvisí len s USA, ale aj eurozónou, kde je na historicky rekordnej úrovni (7,5%). MMF očakáva, že tento rok bude finálna miera inflácie v USA na úrovni 7,7% a v eurozóne na úrovni 5,3%.
,,Rastie riziko, že inflačné očakávania sa odklonia od inflačných cieľov centrálnych bánk, čo si vyžiada agresívnejšiu sprísňujúcu reakciu zo strany politikov,“ doplnil MMF v správe, ktorú včera prezentoval vo svojom World Economic Outlooku.
Zdroj: cnbc.com
Páčil sa vám tento článok?
Ak sa vám náš obsah páči, odmeniť nás môžete tým, že sa na portál FTNews.sk vrátite opäť. Popri tom odporúčame sledovať našu Facebook stránku a Twitter kanál Zaujalo ma, ktorý odkazuje na najzaujímavejšie články z nášho webu.
Našli ste v článku chybu? Budeme vďační, keď nás kontaktujete a upozorníte nás na ňu.
