V niektorých prípadoch dokonca nakupovanie akcií „neobľúbenými expertmi“ viedlo k násobne vyššej návratnosti ako kupovanie tých, ktoré boli u expertov populárne. Ale prečo je tomu tak? Možné dôvody zhrnieme v ďalších odsekoch.
Predpovedať cenu je nesmierne ťažké
Po prvé, je dôležité zdôrazniť, že predpovedať ceny akcií na rok dopredu je notoricky ťažké. Aj keď môžu mať analytici vo svojom odhade budúcich peňažných tokov a vnútornej hodnoty viac-menej pravdu, môže chvíľu trvať, než sa to prejaví na cene akcií. V tomto prípade by tak nemuselo ísť o chybu analytika ako takého skôr je chyba v tom, na aký časový horizont sa pozeráme.
Boja sa shortu a ísť proti prúdu
Štúdie ukázali, že analytici viac inklinujú k odporúčaniam „kúpiť“, pretože majú tendenciu generovať väčší objem sprostredkovania pre ich firmu alebo pre firmu, v ktorej pracujú (vzhľadom na to, že čím viac ľudí bude nakupovať tým lepšie pre firmu, naopak odporúčania predaja môžu spôsobiť viac problémov a menšie výnosy).
Ďalším faktorom je tlak rovesníkov. Jednoducho chce to odvahu odlíšiť sa a byť protichodný. Keď konkurenční analytici hovoria, že kúpiť akcie Tesly je skvelý nápad a vy hovoríte, že by klienti mali tieto akcie predať, tak tým viac riskujete. Ak akcie pôjdu hore a vy budete jeden z mála, čo sa mýlil, môžete prísť o svoje dobré meno alebo bonusy. Pokiaľ sa ale budete mýliť so všetkými ostatnými, tak pravdepodobne to nebude mať až také hrozné následky.

Pozor na prehriatý sentiment
Treba myslieť aj na trhovú „seba-korekciu“. Keď sú všetci optimistickí ohľadom spoločnosti, pravdepodobne nezostáva toľko nových kupcov a tým pádom je pravdepodobne, že vrchol popularity (akcie alebo iného aktíva) dosahuje maximum.
To isté platí aj o akciách, pri ktorých sú analytici veľmi pesimistickí v tomto prípade už obvykle býva väčšina negatívnych scenárov tzv. „priced-in“ (zahrnutá v cene), čo znamená že hodnota akcie už reflektuje všetky negatívne scenáre a tým pádom každá dobrá správa je štartovacím palivom pre rast ceny.
Niektoré prvky obvykle nie sú začlenené do predikcie analytikov. Dobrým príkladom môžu byť akvizície, zmena sentimentu trhu, valuácia trhu ako takého a mnoho ďalších. Analytici si zvyknú ich hodnotenie akcie často upravovať na základe ich publikácie a toho, čo v nej píšu alebo verejne hovoria.
V skutočnosti je to práve schopnosť prispôsobiť sa novým informáciám, čo odlišuje skvelých prognostikov od tých priemerných. Investori majú oproti analytikom výhodu v tom, že zriedka publikujú svoje investičné tézy (možno s výnimkou aktivistických investorov) a tým pádom nemusia byť až tak zaujatí voči tomu čo hovoria a môžu relatívne rýchlo meniť názor vzhľadom na aktuálne informácie.
Tlak z Wall Street
Avšak možno najhlavnejší faktor sú vzťahy s firmami na burze. Wall Street už roky varuje pred tlakom, ktorý na nich verejné spoločnosti vyvíjajú. Dokonca aj hlavní analytici popredných bánk na Wall Street výslovne priznávajú, že ratingy firiem skrášľujú alebo upravujú zo strachu, že stratia dobré vzťahy s verejne obchodovanými spoločnosťami.
Inými slovami, existuje obrovský stret záujmov medzi inštitúciami a korporáciami, ktorý má na svedomí to, že verejné ratingy analytikov sú z veľkej časti zbytočné a bežní investori by na nich nemali brať až taký ohľad.
Zdroje: Forbes.com