Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson získali v pondelok Nobelovu cenu za ekonómiu pre rok 2024 za ich výskum príčin majetkovej nerovnosti medzi národmi. Ich práca ukázala, že kvalita inštitúcií a dodržiavanie právneho poriadku sú kľúčové pre dlhodobý ekonomický rast krajín.
The "Nobel prize" in economic sciences this year goes to Acemoglu/Johnson/Robinson "for studies of how institutions are formed and affect prosperity". pic.twitter.com/9guFjwlFBO
— Philipp Heimberger (@heimbergecon) October 14, 2024
Vplyv inštitúcií na prosperitu krajín
Troch amerických ekonómov ocenili za ich prínos v oblasti skúmania majetkovej nerovnosti medzi krajinami. Acemoglu, Johnson a Robinson vo svojej práci preukázali, že krajiny s nekvalitnými inštitúciami a slabým právnym štátom často stagnujú alebo sa dokonca zhoršujú, pretože tieto inštitúcie zväčša slúžia na vykorisťovanie obyvateľstva, čo brzdí rast a reformy.
Kniha „Why Nations Fail: The Origins of Power, Prosperity, and Poverty“ (2012), ktorú napísali Acemoglu a Robinson, sa stala populárnou analýzou, prečo niektoré krajiny bohatnú, zatiaľ čo iné zostávajú chudobné. Štúdia zdôrazňuje, že politické a ekonomické systémy zavedené kolonizátormi v 16. storočí zásadne ovplyvňujú súčasné rozdiely v bohatstve medzi krajinami.
Podľa Nobelovej komisie sa najbohatších 20 % krajín stalo približne 30-krát bohatšími ako tie najchudobnejšie, pričom táto priepasť sa len prehlbuje.
Tieto rozdiely sú výsledkom rozdielnych inštitucionálnych prístupov a pravidiel, ktoré krajiny zavádzajú a dodržiavajú.
Historické korene globálnej nerovnosti
Práca laureátov poukazuje aj na paradox: mnohé z krajín, ktoré boli v čase kolonizácie najbohatšie, sú dnes medzi najchudobnejšími. Zásadné je, že títo výskumníci priekopnícky skombinovali teoretické a empirické prístupy, ktoré poskytli hlbšie pochopenie globálnej nerovnosti.
Jakob Svensson, riaditeľ Inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie na Štokholmskej univerzite, uviedol, že otázka pretrvávajúcich rozdielov medzi chudobnými a bohatými národmi je jednou z najpálčivejších výziev sociálnych vied, ktoré táto trojica vedcov úspešne osvetlila.
Acemoglu a Johnson pôsobia na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), zatiaľ čo Robinson vedie Pearsonov inštitút na Chicagskej univerzite, kde sa špecializuje na ekonomiky subsaharskej Afriky a Latinskej Ameriky.
Za svoj výskum si laureáti rozdelia finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (1,058 milióna dolárov).
Top brokeri
