Ropa v pondelok klesla, hoci dôvodov na rast je dosť
Trhy s ropou vstúpili do nového týždňa poklesom. Futures na severomorskú ropu Brent s dodaním v novembri klesli o 1,66 percenta na 101,80 dolára za barel, americká WTI s októbrovým kontraktom stratila 1,83 percenta na 94,2 USD. Na prvý pohľad to pôsobí pokojne, lenže ide skôr o technickú korekciu než o upokojenie situácie.
Dôvodom poklesu je zistenie analytikov JPMorgan, ktorí v poznámke z 18. septembra napísali, že „toky ropy z Blízkeho východu zostávajú prekvapivo silné, napriek výpadku saudskoarabského ropovodu Východ-Západ“.
Celkové toky dosiahli za posledných desať dní 17,1 milióna barelov denne, čo je stále o 6,1 milióna barelov menej ako priemer roka 2025. Inými slovami, trh sa bál horšieho scenára a keď ten nenastal, cena si vydýchla. Kontext ale ostáva napätý, keďže Brent je od začiatku roka 2026 vyššie o 72 percent.
Saudi utiahli kohútik Európe a to je pre nás najdôležitejšie
Toto je téma, ktorá sa Slovenska a celej Európy dotýka najpriamejšie. Po útoku z 10. septembra stojí saudský ropovod Východ-Západ, teda 1 200 kilometrov dlhá tepna s kapacitou až 7 miliónov barelov denne, ktorá vedie ropu z východných polí do prístavu Janbu pri Červenom mori a obchádza Hormuzský prieliv. Keď táto trasa vypadne, saudská ropa sa musí buď vrátiť cez Hormuz, alebo sa jednoducho nenaloží.
Aramco následne oznámilo európskym rafinériám, že v októbri im nedodá nič. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry dovážala Európa v júni zo Saudskej Arábie približne 577 000 barelov denne, takže nejde o okrajový objem.
Najviac je zasiahnutý poľský Orlen, ktorý berie zo Saudskej Arábie zhruba 40 percent suroviny pre tri rafinérie a od 12. septembra vypísal vyše desať náhradných tendrov. Zrušenia alebo odklady až do novembra dostalo najmenej päť európskych rafinérií.
Čo to znamená prakticky? Európa musí kupovať drahšie a z ďalších trás. Rafinérie siahajú po severomorských typoch ropy, po americkej WTI Midland aj po kazašskej zmesi CPC. Cena severomorskej Forties vyskočila na 136,75 dolára za barel a niektoré fyzické európske dodávky prekročili 130 dolárov, čo je výrazne nad kótovaným Brentom. Rozdiel medzi burzovou cenou a tým, čo reálne platí európska rafinéria, je teda dnes obrovský.
Tlak sa prenáša ďalej. Drahšia surovina a obmedzený výber znamenajú vyššie marže na naftu a benzín, čiže vyššie ceny na pumpách aj vyššie náklady v doprave a priemysle. Európa má zároveň slabšiu vyjednávaciu pozíciu, pretože saudská ropa, ktorá sa presmeruje cez Hormuz, ide prirodzene skôr do Ázie, ktorá platí spoľahlivo a nachádza sa bližšie.
Spoločnosť Rapidan Energy odhaduje, že saudský export tento mesiac klesne o 400 000 barelov denne. Opravy ropovodu môžu trvať od niekoľkých dní po šesť týždňov, takže neistota potrvá.
Trump je v „režime rozhodovania“, Irán drží Hormuz zatvorený
Nad celou energetikou visí americko-iránska vojna, ktorá trvá už takmer sedem mesiacov. Prezident Donald Trump v rozhovore pre Fox News vyhlásil, že je v „režime rozhodovania“ a že sa blížia „veľmi veľké veci“. Pridal aj mimoriadne tvrdú formuláciu, keď povedal: „Mojou otázkou je, či a kedy vyhodím do vzduchu celý ten národ. Nech sa radšej správajú slušne.“
BREAKING: President Trump tells Fox News that he is in a "deciding mode" and that "very big things" are going to happen in the near future.
Trump describes his current choices as "wiping Iran out, letting them rot economically, or making a deal."
"If and when I blow the entire…
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) September 20, 2026
Americké ministerstvo zahraničných vecí v sobotu večer vyzvalo Američanov, aby vážne zvážili cesty na Blízky východ, s odôvodnením, že „tento vojenský konflikt má potenciál rýchlo eskalovať“. Americké ambasády v regióne vydali bezpečnostné výstrahy.
Irán zatiaľ ustupovať nemieni. Predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf v nedeľu uviedol, že Hormuzský prieliv sa neotvorí, kým nebudú splnené všetky podmienky Teheránu. Tie zahŕňajú koniec americkej námornej blokády, zrušenie sankcií, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív, stiahnutie amerických síl z regiónu a vojnové reparácie. Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezaei doplnil, že rokovania prebiehajú cez katarských a pakistanských sprostredkovateľov.
Situáciu zhoršujú aj húsíovia podporovaní Iránom, ktorí v sobotu zaútočili raketami a dronmi na Rijád a predtým obsadili prístav Mokha pri Bab al-Mandeb. Washington medzitým schválil predaj takmer päťdesiatich lietadiel F-35 Saudskej Arábii za 24,3 miliardy dolárov.
Rusko volilo pod dronmi a Európa sleduje rieku Narvu
V Rusku sa skončili prvé parlamentné voľby od začiatku plnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Vládnuca strana Jednotné Rusko viedla podľa čiastočných výsledkov so 57,5 percenta hlasov pri účasti okolo 57 percent. Vladimir Putin predstavil hlasovanie ako test podpory pre vojnu a Kremeľ výsledok podľa očakávania prezentuje ako dôkaz jednoty.
Deň hlasovania sprevádzal najväčší dronový útok na Moskvu od začiatku vojny. Zahynuli traja ľudia v Moskovskej oblasti a dvaja v okupovanej časti Chersonskej oblasti, vrátane volebnej úradníčky. Poškodená bola aj moskovská rafinéria. Primátor Sergej Sobianin napísal, že „najväčší útok nepriateľských dronov bol odrazený“. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že za 24 hodín zostrelilo takmer 2 000 ukrajinských dronov a osem riadených striel, medzi nimi aj strely typu Flamingo, a oznámilo zosilnenie vlastných úderov.
Our long-range responses had a very significant impact in the Moscow region last night. One of Russia’s key oil industry facilities and the aggressor’s logistics facility were hit. These are billions of dollars that sustain the war machine. The systems used included FP-1, RZ-100,… pic.twitter.com/ka5mlDSgb7
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) September 20, 2026
Európu však znepokojuje niečo iné. Poľský premiér Donald Tusk 18. septembra povedal poslancom, že Rusko pripravuje údery na územie NATO, ktoré následne označí za „nehody“. Podľa neho je cieľom „paralyzovať NATO“ a otestovať, či článok 5 „existuje len v teórii“.
Zároveň dodal, že nič nenasvedčuje príprave invázie. Kontext dávajú konkrétne incidenty, keďže 13. septembra zasiahol ruský dron osobný vlak na Ukrajine pri poľských hraniciach, 14. septembra poľská armáda vylovila pri severozápadnom pobreží ruský dron s bojovou hlavicou a 15. septembra zostrelili stíhačky NATO dron v litovskom vzdušnom priestore.
Polish PM Donald Tusk:
As a historian, I know perfectly well that the methods of Russian actions have remained unchanged for centuries. Attacking neighbors under the pretext of liberation.
History, as we know, does not repeat itself, but it rhymes, and today we must read those… pic.twitter.com/ngpJuZ7pB9
— Clash Report (@clashreport) September 17, 2026
Osobitnú pozornosť pútá rieka Narva na estónsko-ruskej hranici. Ruská FSB zaviedla od 16. do 26. septembra zákaz vychádzania v päťkilometrovom pásme v okresoch Slancy a Kingisepp, zakázala pohyb mimo obcí po zotmení, plavbu na malých člnoch aj poľovačku.
Oficiálnym dôvodom je ochrana vodných zdrojov, analytici to však čítajú inak, keďže opatrenie prišlo presne počas volieb a bráni predovšetkým odchodu ľudí z pohraničia.
Estónsky premiér Kristen Michal pripustil, že krajina môže hraničné priechody úplne uzavrieť. Estónsko navyše už skôr predĺžilo nočné uzávery priechodov na neurčito a podobné napätie pripomína aj minuloročný incident, keď traja ruskí pohraničníci prešli na estónsku stranu pri Vasknarve.
Washington čaká Si Ťin-pchinga, v pozadí stojí Taiwan
Vo štvrtok 24. septembra sa vo Washingtone stretnú Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching. Pôjde o prvú návštevu čínskeho lídra v USA počas Trumpovho druhého mandátu. Pôdu pripravil minister financií Scott Bessent, ktorý svoje nedeľné rokovanie s vicepremiérom Che Li-fengom označil za „úspešné“.
Na stole je viacero tém. Obe strany hovorili o vzniku „dialógu USA a Číny o umelej inteligencii“, pričom Washington navrhol mechanizmus vzájomného informovania o incidentoch, ktoré by mohli dosiahnuť „úroveň národnej bezpečnosti“.
Obchodný zástupca Jamieson Greer oznámil, že krajiny sprevádzkovali spoločnú obchodnú radu, ktorá má vytipovať skupinu tovarov posudzovaných oddelene od prípadných ciel. Zo strany Číny by išlo o spotrebný tovar a menej technologické položky, zo strany USA o energetické produkty, poľnohospodárske komodity a možno aj zdravotnícke prístroje.
Čas tlačí, pretože pozastavenie zvýšených recipročných ciel na čínsky dovoz platí len do 10. novembra. Čína pritom prichádza z pozície sily, keďže jej vývoz v auguste medziročne vzrástol o 25 percent a obchodný prebytok dosiahol 119 miliárd dolárov.
Najcitlivejšou témou zostáva Taiwan. Peking podľa dostupných informácií hrozil zrušením summitu pre možný americký predaj zbraní ostrovu a Si Ťin-pching už na májovom stretnutí v Pekingu varoval Trumpa pred možným konfliktom. Otázka, ktorú si teraz kladú analytici, znie, či by sa dva tlaky mohli spojiť. Ak by Rusko testovalo východné krídlo NATO a americká pozornosť by ostala rozdelená medzi Európu a Blízky východ, Peking by získal priestor na silnejší nátlak voči Taiwanu. Treba povedať jasne, že zatiaľ ide o scenár a úvahu analytikov, nie o potvrdenú koordináciu medzi Moskvou a Pekingom.
Čo z toho vyplýva pre trhy
Keď si tieto štyri línie poskladáme vedľa seba, vznikne pomerne jasný obraz. Hlavným kanálom, cez ktorý sa geopolitika prelieva do peňaženiek, ostáva ropa. Brent nad 100 dolármi a európske fyzické dodávky nad 130 dolármi znamenajú vyššie ceny palív, vyššie náklady v doprave a tlak na infláciu práve v čase, keď centrálne banky dúfali v jej ďalší pokles. Pre Európsku centrálnu banku je to nepríjemné, pretože energetický šok nevie riešiť sadzbami a zároveň brzdí rast.
Pre investorov z toho plynie niekoľko praktických pozorovaní. Energetický sektor a rafinérske marže profitujú, letecké spoločnosti a doprava naopak trpia. Obranný priemysel má vďaka incidentom na východnom krídle NATO silný fundament a zlato si drží rolu poistky. Európske aktíva nesú väčšiu geopolitickú prirážku než americké, keďže Európa je energeticky zraniteľnejšia a leží bližšie k obom ohniskám.
Krátkodobo budú trhy sledovať tri konkrétne termíny. Prvým je oprava saudského ropovodu, druhým summit vo Washingtone 24. septembra a tretím vypršanie colného prímeria 10. novembra. K tomu treba prirátať nevyspytateľnú premennú, ktorou je Trumpovo rozhodnutie o Iráne. Ak by padlo rozhodnutie o rozsiahlom údere, ropa by reagovala okamžite a prudko. Ak by naopak prišla dohoda a otvorenie Hormuzu, trh by mohol rovnako rýchlo vydýchnuť.
Tak či onak, riziko dnes nie je v jednej téme, ale v tom, že sa viaceré ohniská zapálili naraz. Trhy dokážu oceniť jednu krízu, horšie však zvládajú tri súčasne.
Tento článok má informačný charakter a nepredstavuje investičné odporúčanie. Investovanie je spojené s rizikom straty kapitálu.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
