Štúdia odhadla, čo sa stane, ak sa Nemecko odstrihne od ruského plynu

Nemecká ekonomika a následne aj ekonomika väčšiny ostatných európskych krajín sa dostane do recesie, ak sa zastavia dodávky ruského plynu. K tomuto názoru dospeli nemeckí ekonómovia, ktorý sa touto možnosťou intenzívne zaoberajú od vypuknutia vojny na Ukrajine.

RWI v Essene, DIW v Berlíne, Ifo Institute v Mníchove a IWH v Halle sa v spoločnej ekonomickej predpovedi, ktorú zverejnili v stredu, venovali prognózam nemeckého HDP s ohľadom na vojnu na Ukrajine a stále aktuálnu pandemickú situáciu vo svete.

5 najväčších nemeckých ekonomických inštitúcií očakáva, že HDP v roku 2022 porastie o 2,7% a v roku 2023 o 3,1%, avšak len za predpokladu, ak nedôjde k žiadnej ďalšej ekonomickej eskalácii. Tieto odhady sú už aj tak menej optimistické, než predpoveď spred roka, ktorá rátala s rastom nemeckej HDP v tomto roku až o 4,8%.

Boli by ste za odrezanie sa od ruských energii, ak by to pomohlo ukončiť vojnu? Podľa štúdie nemeckých inštitúcii (odkaz nižšie) by to pravdepodobne znamenalo recesiu:https://t.co/VuCqDOqb0J

— Zaujalo ma / Martin (@ZaujaloMa) April 14, 2022

Ekonomicko-morálna výzva

Európska únia vrátane Nemecka aktuálne čelí ekonomicko-morálnej výzve, či sa rozhodne prestať dovážať plyn a ropu z Ruska, ktorému by tak mohli výrazným spôsobom skomplikovať financovanie vojenskej agresie na Ukrajine. Bolo by to však na úkor ekonomickej stability- analytici dopĺňajú, že takýto krok by mal vážne ekonomické dôsledky pre obe strany.

Európsky štatisticky úrad uvádza, že Nemecko, ako najsilnejšia európska ekonomika, je od ruského plynu výrazné závisle. Potvrdzuje je štatistika, podľa ktorej v roku 2020 doviedlo Nemecko z Ruska až 58,9% všetkého svojho plynu.

Štúdia 5 nemeckých inštitúcii na základe toho odhaduje, že ak by došlo k úplnému odstaveniu sa od ruských energii, nemecká kumulatívna strata by sa v tomto a budúcom roku dostala na úroveň 220 miliárd eur, čo je viac ako 6,5% ročného ekonomického výkonu. Za následok by to malo rast ekonomiky v roku 2022 len o 1,9% a pokles ekonomiky v roku 2023 o 2,2%.

Český analytik Lukáš Kovanda na Twitteri ale správne pripomenul, že Nemecko zažilo a zvládlo už aj výraznejšie prepady. Napríklad v roku 2020 pokles o 4,6% a v roku 2009 až o 5,7%, čo naznačuje, že takéto oslabenie nemusí byť nevyhnutne absolútnou katastrofou, z ktorej sa nedokáže v ďalších rokoch dostať.

Došlo-li by k úplnému zastavení dodávek ruského plynu a ropy do EU, Německo letos poroste jen o 1,9 %. Hlavní náraz by přišel příští rok, kdy by se jeho ekonomika propadla – o 2,2 %. Tento propad by byl ale stále méně než poloviční než v roce 2020 (-4,6 %) nebo 2009 (-5,7 %). pic.twitter.com/BLaMJiFOEc

— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) April 13, 2022

,,Ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, nemecká ekonomika by prešla prudkou recesiou. Z hľadiska hospodárskej politiky by potom bolo dôležité podporovať obchodovateľné výrobne štruktúry bez zastavenia štrukturálnych zmien,” zhodnotil tento scenár viceprezident a riaditeľ obchodných cyklov a rastu v Kielskom inštitúte Stefan Kooths.

Odrezanie sa od ruských energii je o to ťažšie, že eurozóna podobne ako USA či UK čelia rýchlo rastúcej inflácii, ktorá je dôsledkom pandémie, problémov s dodávateľskými reťazcami a tiež vedľajším produktom bezprecedentného a zrejme nezodpovedného kvantitatívneho uvoľňovania centrálnych bánk. Európska centrálna banka práve preto teraz čelí zložitej výzve spomaliť infláciu bez toho, aby zastavila už tak ohrozený ekonomický rast.

,,Otrasy z vojny na Ukrajine ovplyvňujú ekonomickú aktivitu na strane ponuky a aj na strane dopytu. Vládne stimulačné balíčky už počas pandémie mali inflačný efekt. Rast cien kritických energetických komodít po ruskej invázii ešte viac podporuje tlak na ďalší rast cien,” doplnil Kooths.

S akým odkazom dnes môže prísť Európska centrálna banka (ECB)?

Zdroj: cnbc.com