Čo sa vlastne stalo
Účet The Kobeissi Letter zverejnil v priebehu niekoľkých hodín tri príspevky, ktoré spolu skladajú jeden veľký obraz.
„Japonský výnos desaťročného dlhopisu oficiálne vystúpil nad 3,00 percenta prvýkrát od roku 1996. Zažívame históriu a väčšina ľudí si to ani neuvedomuje.“
BREAKING: Japan's 10Y Bond Yield officially rises above 3.00% for the first time since 1996.
The move comes just hours after reports that US Treasury Secretary Bessent told Japanese officials that rate hikes are needed.
We are witnessing history and most people don't even… pic.twitter.com/Rq8BMWSQZx
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) September 1, 2026
„Graf japonského desaťročného výnosu patrí do učebníc dejepisu. Toto rozhodne nie je normálne.“
Japan's 10Y Bond Yield chart is something for the history books.
This is definitely not normal. pic.twitter.com/YlD8kOFh3f
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) September 1, 2026
„Výnosy sa jednoducho nezastavia. Vieš, že je zle, keď trh s dlhopismi doslova ignoruje americké ministerstvo financií.“
Fakty sedia. Japonsko naozaj prvýkrát za tri desaťročia pretlačilo desaťročný výnos na tri percentá, pričom trh čaká zvýšenie sadzby Bank of Japan na zasadnutí sedemnásteho a osemnásteho septembra.
Tlak prišiel aj zvonku, keďže americký minister financií Scott Bessent na stretnutí G20 povedal, že „ďalším krokom Japonska má byť zvýšenie sadzieb“.
V USA medzitým desaťročný výnos atakuje 4,80 percenta, 30-ročný 5,27% a hypotéky sa vrátili k siedmim percentám.
2 hours later and another 19-month high for the 10Y Note Yield.
The 10Y Note Yield is officially back above 4.80% for the first time since January 14th, 2025.
Mortgage rates will soon be above 7%.
What stops this train? pic.twitter.com/qI8eEywBxq
— The Kobeissi Letter (@KobeissiLetter) September 1, 2026
Čo je vlastne výnos dlhopisu?
Predstavte si dlhopis ako pôžičku štátu. Kupón je pevný, lenže cena dlhopisu na trhu sa mení. Keď ho ľudia predávajú, cena klesá a výnos automaticky rastie.
Rastúci výnos preto neznamená, že štát ponúka lepší obchod, ale že investori žiadajú vyššiu odmenu za to, že mu (štátu) vôbec požičajú svoje peniaze.
Prvý uhol pohľadu: konkurencia pre rizikové aktíva
Z jedného uhla pohľadu vyššie výnosy sú konkurenciou pre rizikové aktíva. Ak ti štát garantuje takmer päť percent ročne, zrazu nemusíš riskovať v akciách ani v kryptomenách. Kapitál sa presúva do bezpečia a rizikové aktíva strácajú palivo.
Najviditeľnejšie je to pri zlate. To neplatí žiadny úrok, takže keď dlhopisy platia päť percent, držať zlato začne byť „drahé“. Práve preto zlato prvého septembra spadlo pod 4 400 dolárov a zmazalo celý tohtoročný zisk.
Druhý uhol pohľadu: nedôvera v dlh
Druhé vysvetlenie je vážnejšie. Výnosy nerastú preto, že by ekonomika prekvitala, ale preto, že investori pochybujú o udržateľnosti dlhu.
Americký štátny dlh presiahol štyridsať biliónov dolárov a Bessentov program spätných odkupov dlhopisov za štyri miliardy dolárov na operáciu trh vôbec neupokojil.
Práve tu vzniká zaujímavá výnimka. Keď trh vníma rast výnosov ako stratu dôvery, bitcoin a zlato vedia paradoxne rásť, lebo sa stávajú útočiskom pred znehodnocovaním meny. Po augustovom oznámení odkupov vyskočil bitcoin k osemdesiatim tisícom dolárov, hoci výnosy zostali vysoko.
Čo si z toho odniesť
Rozhodujúce je, ktorý príbeh práve vedie. Ak rastú výnosy kvôli inflácii a vyšším sadzbám, je to protivietor pre všetko rizikové vrátane zlata. Ak rastú kvôli nedôvere v štátny dlh, akcie trpia, ale tvrdé aktíva môžu profitovať.
Pozor si treba dať aj na Japonsko. Lacný jen roky financoval nákupy technologických akcií a kryptomien. Ak Bank of Japan zvýši sadzbu, tieto pozície sa môžu rýchlo rozpúšťať, pričom bitcoin má aktuálne osemdesiatjeden percentnú týždennú koreláciu s kurzom dolár jen.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
