Svet reaguje na americký protekcionizmus
Politika Donalda Trumpa s heslom „America First“ zásadne mení globálne obchodné vzťahy. Zavádzaním jednostranných ciel, odchodom z multilaterálnych dohôd a dôrazom na ochranu domáceho trhu síce mala chrániť americké záujmy, no v skutočnosti vyvolala vlnu odvetných opatrení a oslabila pozíciu USA na svetových trhoch.
Kľúčoví partneri ako Kanada, Čína, Mexiko či EÚ začali hľadať alternatívy, čo viedlo k narušeniu dodávateľských reťazcov a rastu nákladov pre americké firmy aj spotrebiteľov.
Čínske clá na americké poľnohospodárske produkty spôsobili v prvej polovici roka 2025 pokles exportu o 10 miliárd dolárov a zvýšili finančný tlak na farmárov v USA.
Tom Vilsack, minister poľnohospodárstva USA, označil amerických farmárov za „kolaterálnu škodu“ obchodných vojen.
Podľa Brookings Institution tento jednostranný prístup zvýšil neistotu medzi spojencami a oslabil dôveru v americkú angažovanosť v multilaterálnej spolupráci.
WTO varuje pred destabilizáciou globálneho obchodného systému a Ekonomická inteligencia jednotka upozorňuje, že odchod z Indo-pacifického ekonomického rámca by ešte viac oslabil vplyv USA v Ázii.
Bloomberg dopĺňa, že strata prístupu k týmto dohodám môže viesť k poklesu investícií a zníženiu konkurencieschopnosti amerických firiem.
Ázia a Čína: Nové aliancie a diverzifikácia
Najviac zasiahnuté boli exportne orientované krajiny juhovýchodnej Ázie.
Trumpove „recipročné“ clá, ktoré dosiahli až 49% pre Kambodžu a 46% pre Vietnam, mali podľa analytikov skôr politický než ekonomický dôvod – vyvíjať tlak na štáty s úzkymi väzbami na Čínu.
Výsledok je však opačný: región sa obracia k sebe a k Číne.
Malajzia ako predsedajúca krajina ASEAN v roku 2025 vedie spoločnú reakciu na americké clá a krajiny regiónu posilňujú vzájomný obchod, modernizujú dohodu ATIGA a prehlbujú spoluprácu s Čínou cez ACFTA aj v rámci RCEP.
Čínsky prezident Si Ťin-pching medzitým podnikol diplomatickú ofenzívu v Kambodži, Malajzii a Vietname, ktorá má posilniť bilaterálne ekonomické vzťahy.
Čína zároveň reaguje na americké clá fiškálnymi stimulmi a cielenou podporou podnikov. Politbyro pod vedením Si Ťin-pchinga schválilo opatrenia na zníženie úrokových sadzieb a podporu firiem, aby zmiernili dopady vonkajších šokov a udržali rast HDP na úrovni okolo 5%.
USA vs. Čína: Súboj o strategické suroviny
Trumpova administratíva sa snaží dobehnúť čínsku dominanciu v oblasti kritických surovín.
Nové exekutívne nariadenie má urýchliť kontroverzné hlbokomorské ťažby nerastov ako nikel, meď či vzácne zeminy, ktoré sú kľúčové pre batérie, obnoviteľné zdroje a moderné technológie.
Cieľom je znížiť závislosť od čínskych dodávok a posilniť americkú pozíciu v globálnych dodávateľských reťazcoch. Kritici však upozorňujú, že tento krok môže byť v rozpore s medzinárodnými snahami o reguláciu a ochranu oceánov.
Dlhodobé dôsledky: Riziko marginalizácie USA
Hoci „America First“ mala chrániť americké firmy a pracovné miesta, realita ukazuje, že politika vedie k strate dôvery, vyšším nákladom a oslabeniu globálneho vplyvu USA. Tradiční partneri hľadajú nové aliancie, investície sa presúvajú do stabilnejších regiónov a svetový obchod sa stále viac orientuje na Áziu.
Valdis Dombrovskis, eurokomisár pre obchod, varuje, že americký unilateralizmus rozkladá multilaterálny obchodný systém a sťažuje riešenie spoločných výziev ako klimatická zmena či globálne zdravie.
TIP na článok: Návod ako kúpiť ETF na index S&P500 u brokera XTB
Top brokeri
