Už počas pandémie koronavírusu sa svet presvedčil, že spomalený dodávateľský reťazec ovplyvňuje ceny dovážaných produktov, čo sa následne odzrkadľuje v rastúcej inflácii. Čerstvé čísla o najvyššej inflácii v USA za posledných 40 rokov sú toho dôkazom, hoci samozrejme nejde o jediný faktor, ktorý na ňu vplýva.
Vojna na Ukrajine po ruskej invázii, ktorá mimochodom podľa ruského ministra zahraničných veci Sergeja Lavrova vraj ani nie je inváziou či vojnou (pri pohľade na zničené ukrajinské mestá a počet civilných obetí si urobte názor sami), situáciu spojenú s dodávateľskými reťazcami ešte viac komplikuje. Kým COVID obmedzil možnosti exportu pre lockdowny a iné obmedzenia, vojna uzatvára mnohé prístavy, moria a tiež oblasti, ponad ktoré môžu prepravovať tovar leteckí prepravcovia.
Prečítajte si tiež:
Inflácia v USA je na 40-ročnom maxime. Medziročne stúpla o 7,9%
Problémy v lodnej preprave
Ako informuje portál CNBC, ruské námorné sily uzavreli lodnú dopravu do Azovského mora a tiež z neho – ide pritom o jeden z mála prístupových bodov k oceánskemu obchodu na Ukrajine. ,,Množstvo plavidiel čaká na to, aby sa dostali cez Kerčský prieliv. Keďže 70 percent ukrajinského exportu sa distribuje loďou, preťaženie sa z hodiny na hodiny len zhoršuje,“ varuje Dylan Alperin, ktorý je vedúci profesionálnych služieb softvérovej platformy dodávateľského reťazca Keelvar.
Christian Roeloffs, CEO firmy ContainerxChange, dopĺňa, že v Čiernom a Azovskom mori je teraz množstvo oblasti nebezpečných alebo nepriechodných. Došlo tam tiež k viacerým raketovým útokom a uzavretiu oblasti pre komerčnú lodnú dopravu.
K týmto informáciám je nutné dodať, že ukrajinské prístavy Odesa a Mariupoľ sú uzavreté alebo poškodené pre vojenské útoky, čo spôsobilo, že mnoho kontajnerov s tovarmi tam uviazlo ktovie na ako dlho.
Prístav v Odese je najväčším ukrajinským prístavom pre vývoz obilia a Ukrajina ako taká je jedným z najväčších svetových exportérov obilnín – pšenice, jačmeňa aj kukurice. Spoločne s Ruskom tvoria 29% svetového exportu pšenice no a teraz tu máme stav, v ktorom je jedna krajina pod paľbou a druhá sa stala medzičasom najsankciovanejším štátom na svete, keď v tomto smere Rusko predbehlo dokonca aj Severnú Kóreu či Irán.
Prečítajte si tiež:
Čo môže znamenať ruská invázia na Ukrajinu pre akciové a komoditné trhy?
Letecká doprava „dvojnásobnou pohromou“?
Problémy však nie sú len na mori. Letecká doprava dostáva taktiež zabrať a pre exportérov a importérov je vraj „dvojnásobnou pohromou”. Dôvodom je uzavretie vzdušného priestoru nad Ukrajinou pre civilné lety aj letecké spoločnosti. Tie sa zároveň vyhýbajú ruskému vzdušnému priestoru.
Ceny leteckej prepravy preto prudko rastú. Zákaz lietania zrušil mnohé z letov a odstránil 10 miliónov míľ vzdušného priestoru z medzinárodných nákladných trás. Letecké spoločnosti prepravujúce tovary tak musia obísť Rusko a využívať alternatívne dlhšie trasy, čím sa im zvyšujú náklady na palivo. K tomu treba pripočítať, že vojna tlačí hore aj ceny ropy, čo opäť zhoršuje situáciu (letieť musíte dlhšie a palivo je zároveň drahšie). Ide o kombináciu, ktorá spôsobí, že náklady na prepravu tovarov budú ešte vyššie a tovary budú chodiť pomalšie (a tým pádom budú drahšie).
Príkladom sú sadzby Freigtos Air Index pre zasielanie tovarov medzi Čínou a Európou. Koncom februára vzrástli o viac ako 80% na 11,36 USD/kg, pričom niektorí dopravcovia už navyšujú ceny aj o tzv. „vojnovú prirážku“.
Ceny za prepravu sa zvyšujú aj kvôli poisteniu a to najmä v prípade prepravy v Čiernom mori. Mnohé logistické firmy, napríklad DHL či UPS, už zastavili alebo obmedzili dodávky do Ruska a Ukrajiny.
Medzinárodná lodná komora medzitým varuje, že vyhliadky pre dodávateľský reťazec sa pravdepodobne ešte zhoršia, pretože aktuálne je nedostatok lodnej posádky. Ukrajinskí a ruskí námorníci totiž tvoria až 14,5% pracovnej sily v lodnej doprave.
Zdroj: cnbc.com
